Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza

Takže ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v prvom rade si veľmi vážim každého jedného človeka, kto tu sedí a vlastne tu byť nemusí, pretože skutočne už je pokročilá hodina. No, tak, áno. Musíme. Tak, preto nás je tu 10, hej? Ak som zarátal všetkých, všetkých. No, dobre. Nevadí. Poďme, poďme efektívne, nech to využijeme, ten čas. Takže v prvom rade chceme skrátiť dobu odpisovania pri teda šiestej odpisovej triede z 40 rokov na 28. Ja som dokonca presvedčený, že správna hodnota je 20, ale dobre, rozumiem aj nejakému stavu verejných financií, preto mám pocit, že tých 28 by bola taká, povedzme, že rozumný kompromis, s ktorým vedia žiť aj verejné financie a s ktorým vedia žiť aj podnikatelia, hej? Preto 28, keď sú také neokrúhle číslo. No, len aby sme vedeli, do šiestej odpisovej skupiny patria nehnuteľnosti, teda ktoré sú uvedené v prílohe zákona. Sú to bytové budovy, hotely, podobné budovy, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie, zdravotníctvo, ďalej ostatné nebytové priestory, okrem nebytových poľnohospodárskych budov a ostatných budov inde neuvedených. No, každopádne, veľmi jednoducho, sú tam budovy a jednoducho takto by sme skutočne pomohli, pomohli podnikateľom, ktorí by si teda dokázali svoju investíciu rýchlejšie odpísať. Zároveň by mali akože určite aj väčší investičný apetít. Tam by mohlo zasa pomôcť stavebníctvu, to by vôbec mohlo zasa pomôcť konkurencieschopnosti našich podnikateľov. Jednoducho je to opatrenie, ktoré áno, má daňový výpadok na začiatku, ale teda v neskoršom období proste sa štát k tým peniazom dostane, ale jednoducho je to presne to, čo potrebujeme a koniec koncov presne to, čo už pochopila aj koalícia, že potrebujeme, že už to sa nedajú len zvyšovať dane a odvody, ale že jednoducho treba nejaké prorastové opatrenia. Toto je prorastové opatrenie, tak takže sa uchádzam o podporu aj koalície, práve preto, že sami takýto nejaký zoznam, ktorý sme síce ešte nevideli, včera potvrdil aj predseda fiškálnej komisie, že ho ešte nevidel. To sa mi už zdá divné, ale je to tak, hej? Tak predsa len teda navrhujeme niečo my a teda navrhujeme to aj preto, aby pán minister vnímal, že návrhy sú tu a nech nerozpráva, že proste ako opozícia návrhy nemáme. Ale máme ich a vieme, ako pomôcť tejto krajine, ako pomôcť podnikateľom. Dobre, ďalší návrh zákona. Kryptomeny. OK, pre niekoho španielska dedina, pre niekoho to, čomu sa venuje. Každopádne, je to niečo, čo tu je, hej? Ťažko pred tým zatvárať oči a je to niečo, kde by štát skutočne mohol získať nejaké peniaze. Tak ako som už pred chvíľkou povedal, štát zo zdaňovania kryptomien nemá takmer žiadny príjem. Jednoducho zasa nejaký mladý človek, ktorý proste na tom zarobil, kedysi kľudne kúpil, ja si ešte pamätám za 700 € napríklad jeden bitcoin, hej? Dnes ho predá za 50 000, možno ich mal 10, hej? Proste stal sa z neho bohatý človek, ale verte tomu, že to nezdaní na Slovensku. Radšej sa presťahuje do nejakej krajiny, kde to zdanenie bude rozumné a kde sa skutočne dostane teda k tomu, že si následne bude môcť kúpiť svoje bývanie, svoje auto, čokoľvek, zariadiť si život. No, ako to je na Slovensku, hej? Už to bolo drakonické ešte pred posledným zvýšením daní z príjmu fyzických osôb a bolo to tak, že podľa výšky príjmu teda buď 19 alebo 25 % platil človek, ale ešte tam je aj zdravotný odvod 14 %, hej? 25 a 14 je 39. Hrubé zrátanie, hej? Nebavíme sa tam o rôznych základoch, hej? Ak ste povedali niekomu, že OK, predaj bitcoin, zober peniaze a 39 % z nich odveď štátu, no tak akože ten výsledok bol, že to nikto nerobil. Vieme to, pretože príjem zo zdanenia kryptomeny nebol žiadny, hej? No to bolo ešte v tomto roku, nám už platia nové drakonické sadzby až po 35 %. No tak teraz si zoberte, že taký mladý človek, bohatý človek, hej, si teda má zaplatiť 35 % daň z príjmu, hej, v tom maximálnom vyjadrení a plus ešte 14 % zdravotný odvod, hej? 35, 45, 49 %. Zaokrúhlim 50, hej? Normálne si štát povie, že 50 % mu z toho má zobrať. No, kto takú daň zaplatí? Nikto. Inak ani Slovnaft, hej? Nikto takú daň nezaplatí. Pretože keď máte z takéhoto majetku zaplatiť 50 % štátu, radšej sa zoberiete, dvihnete sa, pôjdete do krajiny, kde zaplatíte 7, 10, 15 a tam budete žiť a na Slovensko prídete sem-tam pozrieť rodičov. Smutné, ale takáto je realita. Preto navrhujeme to, aby tam bola sadzba 7 %. Prečo 7, aby sme nevytvárali novú? Dnes je daň z dividend 7 %, tak preto sme dali 7 % a zrušenie toho úplne, že nezmyselného zdravotného odvodu. Čiže takýto človek by dal štátu 7 %. Hovorím oproti reálnej nule, ktorú dal dneska, a štát by z tohto niečo mal. Toto opatrenie nemá žiadny negatívny vplyv na štátny rozpočet, môže ho mať jedine pozitívny. Už len dodám, že na sklonku minulého volebného obdobia sa nám podarilo tento zákon prijať. Bohužiaľ už sa firmy alebo proste ľudia sa vracali a chceli, chceli to tu zdaňovať, ale ako ste nastúpili, tak ste to, ako nerozumiem, ako takéto niečo mohlo padnúť do konsolidačných opatrení, hej, keď vlastne nemohol prísť štát o žiadne peniaze. A proste ste to zrušili. Inak to po nás zopakovala Česká republika a namiesto aby Česi prišli ku nám, odišli Slováci do Česka. Toľko len realita. V dobrom to hovorím. No, bohužiaľ. Takže stále to môžeme takto urobiť a stále síce už môžeme len dobiehať ten idúci český vlak, ale furt lepšie dobiehať než ísť opačným smerom. No. Tretí návrh, to už skutočne veľmi rýchlo, zvýšenie hranice odpisovania. 50 000 korún v roku 2004 bola hranica. Vtedy to boli nejaké peniaze. V roku 2009 sa to prehodilo na 1700 € ako eurá, ale vôbec sa to nezvýšilo. Už máme teda rok 2026, takže je odvtedy ďalšia, ďalšia kopa rokov, proste, kedy sa to nezvyšovalo. Rozumiem štátu, ale bohužiaľ stále to je väčšie a väčšie bremeno na strane podnikateľov a keď vie štát napríklad vlani či predvlani, diéty sa dokázali zmeniť trikrát ročne, hej? Normálne sa trikrát ročne štát dokázal zabezpečiť, aby sa, ani nie že diéty, aby som bol presný, ale stravné, hej? Stravné sa dokázalo zmeniť trikrát za rok. Toto sa nedokázalo zmeniť ani raz za 20 rokov. Normálne tomu treba nastaviť nejakú hranicu. Ja si dokonca myslím, že by to mohlo byť aj viac než 3000, ale zasa vnímam aj tu nejakú situáciu štátneho rozpočtu, takže keby sa to dalo na tú hranicu 3000 €, tak si myslím, že to jednoznačne pomôže podnikateľom, špeciálne tým menším a takisto, takisto proste ich to odbremení od nejakej byrokracie a myslím si, že by to štát takisto zvládol, pretože by zasa profitoval z toho, že si niekto povie, aha, aspoň niečo sa zlepšilo, ešte pár vecí sa zlepší a namiesto rozmýšľania o tom, že odídem do Česka, tak si poviem, že kúpim niečo do tej firmy a začnem podnikať. Lepšie, efektívnejšie, konkurencieschopnejšie. Posledný štvrtý návrh, čiže zasa skrátenie časového testu pri predaji nehnuteľností. Dnes, ak máte nehnuteľnosť, ak ju predáte menej ako päť rokov, tak jednoducho z toho zisku platíte daň. Kľudne vám to môže vyjsť inak aj tých 35 %. A jednoducho, keď už nič iné, tak buď teda taký človek čaká, namiesto toho, aby už mal ďalší byt, aby ho už zariaďoval, aby proste tie peniaze v tej ekonomike točil, tak jednoducho proste čaká na tých päť rokov. Alebo sa to samozrejme robí tak, že sa teda iná suma píše na zmluvu, iná reálne a jednoducho zasa je to nejaká šedá ekonomika. Myslím si, že to skrátenie na dva roky, zasa, dá sa baviť, kolegovia, aj tri by bolo znesiteľné, hej? Ale dva je také, že by to skutočne vedelo pomôcť. Som presvedčený, že ten výpadok tu by bol veľmi malý, ale ten benefit toho by bol silný. Hovorím, nie je to len tá sociálna rovina, hej, že proste rodina, ktorá sa skutočne v horizonte piatich rokov môže rozrásť teda výrazne, hej, že sa do toho menšieho bytu už nevojdú, ale bol by tam aj ten efekt ekonomický, pretože keď teda odchádzate z jednoizbového bytu do dvojizbového, no veď musíte jednu izbu navyše zariadiť, potrebujete tam čokoľvek nové, potrebujete inštalatérov, potrebujete, jednoducho potrebujete ekonomiku a tvoríte, tvoríte vlastne nejakú aj novú hodnotu. Takže takto. Myslím si, že samozrejme by to následne podporilo aj stavbu bytov, čo je samozrejme takisto ekonomika a takisto novovytvorená pridaná hodnota, z ktorej bude mať niečo aj štát. Som presvedčený, že tá doba dva roky je dostatočná na to, aby sa akoby odfiltroval ten obchodný zmysel, hej? Proste myslím si, že tie dva roky sú úplne, úplne v pohode. Takže takéto štyri návrhy, návrhy, ktoré fakt vedia pomôcť ekonomike. Za chvíľku budem pokračovať s ďalšími, ale prosím, kolegovia, skúste, skúste sa inšpirovať. Mohlo by to pomôcť. Samozrejme, uchádzam sa o podporu aj opozičných kolegov všetkých. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem pekne na vaše vystúpenie. Jedna faktická, pán poslanec.