Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ďakujem za ten dramatický úvod. Urobíme to tak, že najprv teda v skrátenej poviem teda, o čom sú tieto štyri body a potom v rozprave teda bližšie. Urobíme to pekne tak, že toto by mohla byť taká päťminútovka, ktorú by si mohol vyťažený minister financií pozrieť, vypočuť a je to niečo, kde teda reagujem napríklad na jeho častú otázku, že teda koalícia by chcela počuť od opozície nejaké návrhy, ako naštartovať našu ekonomiku, ako teda prispieť ku fungovaniu krajiny. Takže mám tu takéto štyri body, ktoré kľudne ich volajme také akoby kilečkové. Nie sú to nejaké úplne veľké veci, ale sú to veci, ktoré všetky pomôžu podnikateľskému prostrediu, ktoré pomôžu tomu, aby sme boli konkurencieschopnejší a sú to presne tie opatrenia, ktoré avizovala vláda 31. 3. a teda stále o nich nevieme. Takže, pán minister, nech sa páči, v skratke, už potom v rozprave už môžete sa venovať niečomu inému, ale tu sa aspoň dá. Takže prvý bod, tak ako ho pán predseda predsedajúci avizoval, cieľom tohto návrhu zákona je skrátiť dobu odpisovania pri investičnom majetku v šiestej odpisovej skupine z aktuálnych 40 rokov na 28 rokov. Myslím si, že tých 40 rokov je ako fakt drakonicky dlhá doba, ktorá pri takom tom priemernom priemernej inflácii vlastne umožní, že podnikateľ skutočne odpíše len asi 54, 57 %. Proste menej ako 60 % investície, ktorú urobil, pretože zvyšok teda zožerie inflácia. A tak. Každopádne, keby sa to znížilo, tak určite by to pomohlo investičnej aktivite. Vo finále tie peniaze v štát doň nepríde, je to len cash flow, proste príde ku nim trochu neskôr a určite by to pomohlo podnikateľom. Možno ešte poviem, že pri všetkých týchto štyroch návrhoch som vychádzal z konzultácií so Združením malých podnikateľov Slovenska alebo malých podnikov Slovenska, s Podnikateľskou alianciou Slovenska, so Slovenskou živnostníckou komorou. Sú to proste návrhy, ktoré z praxe považujú za tie, čo by im dokázali pomôcť. Takže toľko. Prvý návrh. Druhý návrh je vyslovene, že čisto taký, ktorý by okamžite priniesol ministrovi financií nejaké peniaze a je to zníženie daňového zaťaženia príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe takzvaného časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia navrhujeme, aby sa ten príjem zdaňoval iba daňou vo výške 7 %, čo je vlastne hodnota napríklad pri dividendách. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do 1 roka by sa samozrejme príjmy zahŕňali do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami. V skratke dnes príjmy štátu zo zdaňovania dividend, z toho drakonického zdaňovania, sú minimálne. Je to v podstate šesťciferná suma. Nie je to v podstate ani milión eur, čiže štát nemá o čo prísť znížením daní. Práve naopak. Je tu veľa, dnes už možno ani nie až tak mladých ľudí, ale kľudne povedzme mladých ľudí, ktorí investovali, ktorí proste jednoducho sa venujú kryptomenám, ktorí by radi z tej investície už aj vystúpili. Radi by za normálnych podmienok zdanili svoje príjmy, tým pádom by ich mali legálne, postavili si to svoje auto, na ktoré si zarobili, pre domček, ktorý si kúpia, a boli by občanmi tohto štátu a jednoducho tie svoje príjmy by tu mohli mať, mohli by tu fungovať a proste dali by štátu nejakú, nejakú teda tú daň. Bližšie potom za chvíľu v rozprave. Tretí návrh zákona má za cieľ zvýšenie hranice, nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetkov považuje za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov. Aktuálne je to 1700 € respektíve 2400 € a chceme to zvýšiť teda aspoň na tých 3000 €. Výška tej hranice odpisovania nebola zvyšovaná už vyše dekádu. A navyše, veď v podstate ono to ešte vychádza z pôvodnej hranice 50 000 Sk z roku 2004. Aj v tom zákone v roku 2009 sa to len prehodilo na eurá. 50 000 Sk bola v roku 2004 absolútne iná hranica ako dnes. Takže určite by to znížilo byrokraciu, zjednodušilo by to podnikateľom odpisovanie a skutočne by to zasa, zasa pomohlo. Áno, je to kilečková vec. Svet to akože úplne nezmení, ale takýchto viacero drobností vie zásadne pomôcť. Podnikateľ sa následne môže viac venovať tomu, v čom je unikátny, v čom je dobrý, teda podnikaniu, nie byrokracii, nie administratíve a častokrát odpisuje počítač dlhšie, než už ho vôbec fyzicky používa, pretože jednoducho nemá takú životnosť, ako zákon vyžaduje, aby proste nejaký laptop proste odpisoval. Posledný návrh. Toto je, toto je, myslím si, že pre veľa, veľa ľudí dobré. Cieľom je skrátiť dobu plynúcu od nadobudnutia nehnuteľnosti, respektíve od teda vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku, po uplynutí ktorej je tento príjem oslobodený od dane z príjmu predaja nehnuteľností a teraz je teda ten čas päť rokov, ten časový test, a chceme to znížiť na dva roky. Rovnaké skrátenie navrhujeme aj pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov. V súčasnosti platí výnimka, že daň z príjmu sa neplatí, ak teda uplynie aspoň päť rokov od dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa alebo teda vyradenia z obchodného majetku. Aj túto lehotu skracujeme na dva roky. Veľmi jednoducho, v skratke skracujeme dobu, po ktorej teda nebude treba platiť daň z príjmu pri predaji bytu. Úplne ten elegantný prípad je mladá rodina, ktorá si kúpila jednoizbový byt a medzitým teda sa im narodilo dieťa a potrebujú sa presunúť do väčšieho. Okej, po dvoch rokoch teda už nebudú musieť platiť daň a môžu ísť do dvojizbového. Kľudne sa môže stať to isté, že sa im narodí ďalšie dieťa, po ďalších dvoch rokoch zasa sa môžu posúvať do väčšieho. Určite takéto niečo by zvýšilo aktivitu proste na realitnom trhu, inak by to znížilo aj mieru podvodov, ale každopádne zasa by to bolo nejaká, nejaká akcelerácia podnikateľského prostredia. A som presvedčený, že skutočne štát by tuto neprišiel o veľa. Toľko teda v úvodnom slove a viacej bližšie v rozprave, do ktorej sa asi hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja sa len spýtam pána poslanca Kišša, či zastupuje aj pani poslankyňu.