Lucia Plaváková — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem aj kolegyni Kosovej, že sa tak intenzívne tejto téme venuje. A viete, v tomto pléne z úst koaličných poslancov a poslankýň niekedy počúvame o ľudských právach vždy, keď je potrebné pomôcť nejakým korupčníkom alebo keď chcete zrušiť nejaký úrad. Proste si vymyslíte, že Mne tieto témy venujem. A viete, v tomto pléne z úst koaličných poslancov a poslankýň niekedy počúvame o ľudských právach vždy, keď je potrebné pomôcť nejakým korupčníkom alebo keď chcete zrušiť nejaký úrad. Proste si vymyslíte, že tu dochádza k nejakému porušovaniu ľudských práv. Ani raz, ani raz to nebolo odôvodnené. Ale tu sa rozprávame o probléme, o vážnom ľudskoprávnom probléme, ktorý tu máme roky, kde máme reálne, či už správy všetkých možných medzinárodných ľudskoprávnych inštitúcií, rozhodnutia súdov slovenských, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Roky sa to vlečie, roky tu máme tento problém. Porušovanie ľudských práv detí, deti, ale to, to vás nezaujíma. Mne to príde mimoriadne smutné. Opakuje sa tu táto situácia dookola. Ľudské práva, áno, zamávate nimi, keď chcete pomôcť svojim blízkym ľuďom. Ale keď je potrebné riešiť konkrétne problémy konkrétnych ľudí na Slovensku, lebo dochádza k porušovaniu ich základných práv a slobôd, tak vtedy ste ticho. Ona ticho nič. A ako už aj odznelo, aj verejný ochranca práv opakovane každý jeden rok upozorňuje na to, že jednoducho tu stále máme túto situáciu, kedy sú porušované základné práva a slobody detí na Slovensku. Aj v tej výročnej správe, ktorú nám predložil teraz do parlamentu, to spomína. Ktorú budeme prerokovávať na najbližšej schôdzi. Snáď, ak sa k tomu dostaneme, lebo ešte aj jeho výročné správy prehadzujete večne zo schôdze na schôdzu, lebo sa vám nechce o tom rokovať, lebo tak vás zaujímajú ľudské práva. A presne tam on spomína ten rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Veď to nie je sranda. To je už naozaj už viac, to nemôžeme mať čierne na bielom na papieri, ako je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Bol to rozsudok Salai proti Slovenskej republike z februára minulého roka. Kde teda podal Adrián Salai sťažnosť proti Slovensku pre diskriminačné zaradenie a vzdelávanie v špeciálnej triede. Sťažnosť poukazovala na pretrvávajúci problém nadmerného zastúpenia rómskych žiakov v špeciálnom vzdelávaní, zdôrazňovala kultúrne a jazykovo zaujaté hodnotenia a diagnostiky, ktoré viedli k tomu, že žiadateľ bol vzdelávaný v špeciálnej triede pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Okrem toho poukazovala na nedostatok informovaného súhlasu rodičov v týchto procesoch. Sťažovateľ tvrdil, že jeho právo na vzdelanie bolo porušené a že čelil diskriminácii na základe svojho etnického pôvodu. No a v tomto prípade teda Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že štát v situácii, v ktorej na prvý pohľad išlo o diskrimináciu, nepreukázal, že poskytol záruky potrebné na to, aby zabránil nesprávnej diagnostike a nesprávnemu zaradeniu rómskych žiakov. ESĽP rozhodol, že v prípade Salai proti Slovenskej republike došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 14 Európskeho dohovoru. To je zákaz diskriminácie v spojení s čl. 2 dodatku protokolu č. 1 k uvedenému dohovoru. To je právo na vzdelanie. Závažné porušenie základných práv detí, ktoré sú určujúce pre ich aj ďalší život. Jednoducho deti oberáme o budúcnosť takýmto spôsobom, ako Slovenská republika sa k nim stavia. Ako aj verejný ochranca práv konštatuje. Segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme predstavuje závažné porušenie práva na vzdelanie a je dôsledkom pretrvávajúcich systémových problémov, ako sú zakorenená diskriminácia, sociálno-ekonomické nerovnosti, rezidenčná segregácia a zlé životné podmienky. Spojitosť medzi mierou segregácie a životnými podmienkami detí je evidentná nielen z práce kancelárie, ako hodnotí na základe podnetov, ktoré dostáva, ale napríklad aj prostredníctvom podnetov, ale aj z dostupných dát. Čiže to je jasné, ako my tu nerozprávame o niečom, o čom by sme nevedeli. A nevzniklo to včera, ani pred mesiacom, ani pred polrokom. Je to roky. Dlhé roky. Ale nič, základné práva a ľudské práva detí na Slovensku, to vás netrápi. Zase ich spomeniete len, keď budete chcieť pomôcť nejakým korupčníkom, že? Fakt úplne cynické. A ja naozaj ďakujem ešte raz kolegyni Kosovej, že sa snaží na to upozorňovať. Naozaj si dala prácu ešte aj prostredníctvom dožiadania si informácií a vidno, že teda tu máme obrovské rezervy a už konečne by sme mohli tento dlh voči deťom na Slovensku splatiť. A uzavrieť túto krivdu, ktorá sa im deje dennodenne. Ďakujem.