Roman Michelko — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No tento návrh zákona je snaha dať nejaké jasné, vymáhateľné a kontrolovateľné pravidlá pre prieskumy verejnej mienky. Ako viete, dneska je to absolútne neregulovaný trh, kde kdekto z ničoho nič vznikne nejaká nová agentúra a tesne pred voľbami alebo hocikedy pri dôležitom rozhodnutí pustí nejaké informácie, všetky médiá to prevezmú a vytvárajú sa všelijaké také divné interpretácie. Tie agentúry by som rozdelil do dvoch častí alebo do dvoch skupín. Sú tie, ktoré sociálnu realitu merajú. A sú tie, ktoré pravdepodobne sa snažia sociálnu realitu vytvárať. Poviem klasický prípad. V dvoch agentúrach je niekedy rozdiel medzi jednou stranou. Jedna je dá 7 %, druhá 12 alebo 13, 5 – 6 %. Tá magická dvojpercentná štatistická odchýlka je vysoko a vysoko v podstate nad tú štatistickú chybu a to už je veľký problém. A pokiaľ niekto funguje v takomto odvetví, malo by byť nejakým spôsobom nejaké parametre postavené, pretože vy máte strašne veľa certifikovaných profesií, kde nemôže len tak niekto prísť a robiť, ale musíte osvedčiť, že akú máte metodiku, akým spôsobom to meriate, aké máte modely a či sú nejakým spôsobom relevantné. Preto je tu snaha dať tomu nejaký rámec a nejaké jasné, jednoznačné a nespochybniteľné parametre plus zber dát, musí sa archivovať a podobne. Poviem tam presne niektoré veci. My všeobecne hovoríme, že plne akceptujeme veľmi etablované, známe a relatívne presné v zmysle, že ich odchýlka od reálnych volieb a prieskumov je najmenšia, agentúry a to sú ako AKO a Focus, ktoré naozaj sú dlhé, dlhé roky na trhu. A výsledky volieb a výsledky ich prieskumov sú veľmi blízke. Sú naozaj v úrovni štatistickej chyby a pod úrovňou štatistickej chyby. A sú zase niektoré agentúry, ktoré totálne strieľajú mimo. Bola jedna taká agentúra, ktorá mala nejakú metodiku, že 100 100 anketných teda otázok denne a potom vraj trendy a naozaj vychádzali absolútne fantasmagórie. Takže preto chceme, aby návrh ukladal realizátorovi prieskumu povinnosť oddeliť identifikačné údaje od odpovedí a obmedzuje ich použitie na kontrolu kvality alebo kontakt v rámci prieskumu. Zároveň diferencuje režim uchovávania jednotlivých dokumentov. Metodická správa, dotazník, agregované výstupy, metadáta o zbere údajov a technické protokoly bez osobných údajov, tie sa majú uchovať päť rokov, aby sa dali skontrolovať od prvého zverejnenia výsledku. Údaje, ktoré umožňujú identifikáciu respondenta a kontaktné údaje, sa uchovávajú najviac 6 mesiacov. To ide o to, aby skrátka, keď niekto povie, že bleskový telefonický prieskum, aby bolo jasné, že urobil 1000, 1200, 1300 a nie, že len z brucha si povedal alebo tak, lebo naozaj pokiaľ je, tak tí anketári aspoň počet a nejaké identifikačné údaje, že naozaj sa ten prieskum urobil, že majú tých anketárov, kde a akým spôsobom ich zbierali, aby to boli nejaké dôkazy, ktoré sú jasné, že si to nevycucali z prsta. Takže šesť mesiacov od ukončenia zberu údajov sa musia archivovať, aby sa dali prekontrolovať, pri dlhodobom prieskume s opakovaným kontaktom najdlhšie 24 mesiacov pri splnení zákonných podmienok. Orgán dohľadu nad dokumentáciou má prístup len v rozsahu nevyhnutnom na tento účel. Návrh zákona vymedzuje aj zodpovedný a sankčný mechanizmus. Realizátor zodpovedá za úplnosť, pravdivosť a metodickú správnosť sprievodných údajov a výsledkov prieskumu odovzdaných objednávateľovi alebo platiteľovi. Objednávateľ a zverejňujúci subjekt zodpovedajú za to, že zverejnené výsledky prieskumu zodpovedali výsledku prieskumu a jeho metodike, aby nedošlo ku skresleniu výsledkov alebo zamlčaniu povinných údajov. Pri porušení povinností sa zavádza možnosť uložiť korekčné opatrenia vo forme povinnosti uverejniť opravu alebo objasnenie a zároveň sa ustanovujú správne delikty a pokuty diferencované podľa závažnosti porušenia vrátane vyššej sankcie pri opakovanom a závažnom porušení. Návrh zároveň upravuje lehoty na uloženie pokuty a kritériá na určenie jej výšky. Výkon dohľadu sa zveruje Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý je vybavený špičkovými profesionálmi, ktorí tieto veci robia a ktorí naozaj vedia posúdiť, či výskum je robený. Návrh zároveň upravuje lehoty na uloženie pokuty a kritériá na určenie jej výšky. Výkon dohľadu sa zveruje Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý je vybavený špičkovými profesionálmi, ktorí tieto veci robia a ktorí naozaj vedia posúdiť, či výskum je robený amatérsky problematicky alebo či je to seriózny. Pri tomto úrade sa zriaďuje kontrolná komisia pre prieskumy verejnej mienky ako poradný orgán, upravuje sa jej zloženie, spôsob rozhodovania a pravidlá vylúčenia pri zaujatosti alebo konflikte záujmov. Návrh zákona ďalej upravuje podnet na začatie konania, postup orgánu dohľadu pri odložení neúplného alebo zjavne zneužívaného podnetu, začatie konania z úradnej moci alebo na podnet, lehoty na rozhodnutie a okruh účastníkov konania. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak. Súčasťou riešenia je splnomocnenie pre Štatistický úrad na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovuje minimálny rozsah a forma metodickej správy, podrobnosti o zverejnených údajoch, technické náležitosti oznamovania a podrobnosti o sprístupňovaní dokumentácie. Suma sumárum. Vrátim sa k tomu, čo bolo na začiatku. Mnohí z nás vidíme prieskumy, mnohým sa nepáčia, ale pre nás je podstatné, aby to naozaj bolo meranie sociálnej skutočnosti a nie jej vytváranie. Pretože niet pochýb o tom, že ak niekto má dlhodobo nejakým spôsobom s nejakým koeficientom nejaké výsledky, tak to môže ovplyvniť aj voličov, aj v podstate pozíciu jednotlivých strán. Naozaj tu nejde o to, kto alebo komu to pomôže. Ide o to, aby to bolo objektívne. Padni, komu padni. Musíme sa vedieť vždycky pozrieť do zrkadla a pozrieť sa, ako je to, ale chceme, aby tie prieskumy boli naozaj seriózne. To je jednoznačná vec. Môžeme hovoriť 1000 príkladov, kedy naozaj ustrelili, kedy nezodpovedali realite a naším cieľom je, aby v tomto boli pravidlá. Máme tu rôzne pravidlá pri médiách, ktoré sú rôznym spôsobom regulované, čo sa týka práva na odpoveď, tlačový zákon a tak ďalej. Agentúry tu išli v nejakom mediálnom vzduchoprázdne. Boli tu nejaké prvky ako keby sebaregulácie alebo teda nejaký kódex, ktorý bol, ale nebol záväzný. Chceme, aby v tomto bol nejaký poriadok. Ďakujem. Ďakujem.