Dávid Dej — faktická poznámka, 49. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pamätám si pred parlamentnými voľbami 2023, ako sa pýtali Petra Pellegriniho v tej dobe, že či zvažuje potenciálne kandidatúru na prezidenta. On povedal, že treba ešte robiť, nie sa niekde odpratať na reprezentatívnu funkciu. Ja teda neviem teraz, ako to myslí, či tam niečo skutočne on, či si naozaj myslí, že tam skutočne niečo robí, lebo ja nemám nič proti zahraničným návštevám, ale to, že sa oháčkne viacej ako môj prvý vianočný stromček, neznamená, že niečo naozaj robí. To je to je prvá vec. Druhá vec, ja chápem, že keď treba chodiť ku kaderníkovi, tak je lepšie ísť piatimi policajnými autami ako stáť v zápche. Ale ja neviem, čo z toho majú tí ľudia, ktorí ich volili, lebo na konci dňa presne to bolo spomenuté, veď mnoho ľudí ho, žiaľ, volilo aj kvôli tomu, že im sľúbil, že nepôjdu mladí ľudia na vojnu na Ukrajinu, pričom však vieme veľmi dobre, že viacej by sme o tom mohli my tu rozhodnúť ako on v tom paláci. A keby sa aj pokúsil, tak neviem, či je natoľko, môže sa sám rozhodovať vo veciach. Ale teda mňa to mrzí, lebo my sme tu predtým mali presne tú diskusiu o tom covide, kde jednoducho ľudia uverili nejakým hoaxom, dezinformáciám a podobne a príde mi to tu veľmi podobné. Samozrejme, našťastie tu teda nejde úplne priamo o ľudské životy, ale ja teda neviem, či ľudia volili Petra Pellegriniho, aby teda každý deň vykonával iné povolania. Raz je vojak, raz je potom hasič, raz lieta v stíhačke, raz tu šoféruje tú loď, raz jazdí na koni, raz tu chová psa, stále dačo. Hej, a neviem, či toto je tá robota, ktorou myslel, že treba ešte robiť. Však ja chápem, keď treba v nedeľu porobiť niekde na poli tie zemiaky a podobne, nech robí, ale to nemusí byť prezident Slovenskej republiky, lebo ľudia na poli robia aj bez toho, aby mali funkciu hlavu štátu. Ďakujem pekne.