Dávid Dej — faktická poznámka, 49. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že prijať toto uznesenie je asi to najmenej, čo môžeme urobiť pre slovenských zdravotníkov a zdravotníčky, ktorí aj napriek systému ešte teda v tom zdravotníctve ostali. Budem trošku osobný. Ja som mal čierny kašeľ toto leto, nevedel som, že ho mám, dlho trvalo, kým vôbec sa prišlo na to, že som ho mal a nemusel som ho mať, keby sa dám preočkovať, lebo tá vakcína trvá niekoľko rokov, mal som ju od narodenia. A teda problém toho celého je, keď som sa pýtal svojej všeobecnej lekárky teda, že prečo vlastne som sa nedal preočkovať, lebo však je to moja chyba, že som tú informáciu nemal, tak bola taká, že viete, koľko denne hodín ja tu trávim v ambulancii, že tu ľuďom vyvraciam hoaxy, aby sa dali zaočkovať? A toto si nemyslím, že je úlohou lekárov, aby oni mali vyvracať hoaxy pacientom, ktorí, žiaľ, uverili aj politikom za cenu toho, že chceli z toho vytĺcť akýkoľvek kapitál, aj, bohužiaľ, bolo to tu povedané, na úkor ľudských životov. Takže prijať toto uznesenie je asi to najmenej, čo môžeme urobiť pre zdravotníkov a zdravotníčky na Slovensku. Samozrejme, že tú podporu si zaslúžia, nehovoriac o tom, ako boli v prvej línii v boji s covidom, kde naozaj tí ľudia chodili do tej nemocnice aj kvôli tomu, že práve uverili rôznym hoaxom a dezinformáciám. Napriek tomu, že častokrát to šírili ľudia, ktorí možno aj zaočkovaní boli, ale teda sa im to politicky hodilo, čo je ešte o to horšie. Takže chcem vyjadriť tú podporu a naozaj chcem veriť to, že sa raz dožijeme toho, že tu nebudeme útočiť na slovenských vedcov, lekárov, lekárky a zdravotnícky personál a budeme si vážiť ich robotu, lebo naozaj tie podmienky, ktoré dnes v slovenskom zdravotníctve majú, nie sú ideálne, všetci to vieme a bolo by dobré, aby sme rešpektovali vedu a uctievali si ju a nie na ňu útočili. Takže ďakujem za toto uznesenie.