Boris Susko — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza

Vážená pani poslankyňa Števulová, disciplinárny návrh proti sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jurajovi Klimentovi bol podaný na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ako najvyššia súdna autorita na Slovensku konštatoval, že sudca Kliment svojím úmyselným protiprávnym konaním hrubým spôsobom porušil ústavné práva Mareka Paru a že jeho verejné vyhlásenia proti Marekovi Parovi z ústavnoprávneho hľadiska predstavovali kvalifikovaný dôvod na jeho vylúčenie z vykonávania úkonov v trestnom konaní. Tento názor umocnila aj Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá k tejto veci prijala obdobné stanovisko. Je preto absolútne vylúčené, že sa podanie disciplinárneho návrhu zakladalo na motívoch politickej pomsty alebo zastrašovania sudcov. V danom prípade úmyselné protiprávne konanie sudcu vyvrcholilo až do protizákonného obmedzenia osobnej slobody, teda závažným spôsobom zasiahol do jeho základného ľudského práva na osobnú slobodu, čo konštatoval samotný Ústavný súd Slovenskej republiky. Disciplinárny návrh som podal v dôsledku nezákonného konania sudcu. Ide o zákonom predpokladaný a predvídateľný postup. Je potrebné zdôrazniť, že súd v časti disciplinárneho návrhu konštatoval vinu pána Klimenta. Ešte raz. Najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní konštatoval vinu pána Klimenta. Samotný súd potvrdil, že časť návrhu môjho disciplinárneho návrhu bola dôvodná. To znamená, že tu nešlo o žiaden vykonštruovaný útok, ale o vec, ktorá mala reálny základ. Z dôvodu premlčania však nebol uložený trest, pričom samotné premlčanie, dovoľujem si povedať, možno považovať za veľmi sporné, pretože pani Kolíková o tom vedela a mohla tento návrh takisto podať, ale z nejakých dôvodov ho nepodala a ešte to aj obhajovala pred Najvyšším správnym súdom, ktorý jej v tomto nedal za pravdu, meritórne. Kategoricky odmietam útoky a obvinenia, že by sme zastrašovali sudcov a ako minister spravodlivosti využívam svoje zákonné oprávnenie podať disciplinárny návrh vždy, keď som presvedčený, že existujú relevantné dôvody, pričom o takomto návrhu nerozhodujem ja, ale rozhoduje nezávislý a nestranný disciplinárny senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň platí, že ani sudcovia nie sú nedotknuteľní a podliehajú rovnakým princípom zodpovednosti ako iní nositelia verejnej moci. Práve preto právny poriadok umožňuje ministrovi spravodlivosti podať disciplinárny návrh v prípade, keď existuje podozrenie na porušenie povinnosti. A takýto postup nemožno považovať za zásah do nezávislosti súdnictva. Teda na záver treba konšta... konštatujem, že konám legitímne a ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením postupuje striktne v medziach zákona, na rozdiel od obdobia rokov 2020 až 2023, keď vtedajšia vládna garnitúra brutálnym spôsobom zneužívala moc voči práve súdnej moci. Poďme si teda pripomenúť, čo sa tu dialo v rokoch 2020 až ´23. Bolo to obdobie, keď pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková pod vedením vlády Ľudovíta Ódora, respektíve predchádzajúcich, ale najmä teda, keď sa bavíme o strane Progresívne Slovensko, ktorú viedol aj Ľudovít Ódor, ktorý je dnes vaším kolegom v Progresívnom Slovensku, a vtedy pani Kolíková ešte ani nebola do funkcie ministerky ustanovená a telefonicky sa vyhrážala vybraným členom Súdnej rady, aby sa vzdali svojich funkcií. Toto je podľa vás rešpekt k súdnej moci? (Reakcia z pléna.) Iste. Pani Kolíková už ako ministerka v rozpore so zákonom odvolala predsedu Okresného súdu Bratislava III, napríklad, pretože jej nešiel poruke, čo bolo vlani, minulý rok, potvrdené správnym súdom v Bratislave, ktorý konštatoval v tejto veci nezákonné konanie pani ministerky. Potom tu máme známe kauzy Búrka, Víchrica a ďalšie, ktoré mali byť symbolom akéhosi očistenia súdov v očiach voličov predchádzajúcej vládnej koalície, čo aj pani ministerka ix-krát takýmto spôsobom prezentovala, že je to očistenie justície. A dnes vidíme, že títo sudcovia, ktorým boli zničené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)