IX. volebné obdobie · Vystúpenie v rozprave
Boris Susko — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza
· dĺžka 5 min · 49. schôdza
Nehovoril ako poslanec, ale ako člen vlády alebo pozvaný hosť. Presnú funkciu NR SR pri zázname neuvádza.
Načítavame záznam z archívu NR SR…
Video sa nepodarilo načítať. Archív NR SR býva pri starších záznamoch pomalý. alebo si vystúpenie pozri priamo na MediaPortáli ↗.
Záznam je z MediaPortálu Národnej rady a spustí sa presne na začiatku tohto vystúpenia. Originál na tv.nrsr.sk ↗
Prepis
Automatický prepis z MediaPortálu NR SR. Nie je overený a nesmie sa citovať ako doslovný výrok. Záväzný je záznam videa a oficiálny prepis rozpravy NR SR.
Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Európska únia zakázala dovoz zemného plynu z Ruska nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktoré bolo prijaté v januári tohto roka. Zákaz dovozu má zásadný vplyv na Slovensko, ktoré je vnútrozemskou krajinou bez prístupu k LNG terminálom. Slovensko je jednou z najviac plynofikovaných krajín Európskej únie, až 65 % domácností využíva plyn na vykurovanie a varenie. Od plynu je závislá, samozrejme, aj priemyselná produkcia v rámci Slovenskej republiky. Na Slovensku zaznamenávame zvýšenie, dokonca zvýšenie spotreby plynu medziročne. Dlhodobo sme upozorňovali orgány Európskej únie, že plán úplne vylúčiť dovoz ruského plynu môže mať závažné dopady na ceny plynu pre slovenské domácnosti a priemysel, ale aj na samotnú bezpečnosť dodávok plynu. Pre predčasné ukončenie dlhodobých zmlúv s dodávateľmi plynu, súčasnými, kvôli zákazu dovozu plynu môžu hroziť aj arbitráže a súdne spory. Navyše sa objavujú obavy z toho, aby úplné odstrihnutie sa od Európskej únie od ruského plynu, ktorého cieľom je zníženie závislosti Európskej únie od jednej konkrétnej krajiny, neviedlo paradoxne k vzniku závislosti na iných krajinách, ktoré môžu rovnako zneužiť toto svoje postavenie na dosahovanie svojich geopolitických cieľov. Vylúčením dovozu potrubného plynu z Ruska sa Európska únia musí viac spoliehať na dovoz LNG, ktorého ceny sú výrazne ovplyvnené dianím na globálnom trhu, ktoré je v súčasnosti veľmi ťažké a nemožné predvídať. Vhodnosť úplného vylúčenia ruského plynu ako jedného z viacerých zdrojov podkopáva aj situácia spojená s konfliktom v Iráne, ktorý vyvolal krízu v celom regióne Perzského zálivu. Tento región s významnými producentmi LNG tvorí približne 20 svetového obchodu, pritom nečelí uzavretiu Hormuzského prielivu prvýkrát. Zastavenie produkcie LNG v Katare, súperenie o LNG, tankery s Áziou a súvisiaci nárast dovozu ruského LNG z projektu Jamal do Európy poukazujú na vážne trhliny v energetickom pláne Európskej únie, ktorý by mal sledovať čo najväčšiu diverzifikáciu zdrojov práve preto, aby sa Európska únia nedostala do situácie, kedy je primárne závislá od konkrétnej krajiny pôvodu zemného plynu. Na základe uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky rozhodla, aby ministerstvo spravodlivosti požiadalo Súdny dvor o vstup do konania C4626, Maďarsko verzus Parlament a Rada, ktorého predmetom je žaloba Maďarska o neplatnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2026 o postupnom ukončení dovozu ruského zemného plynu a príprave ukončenia dovozu ruskej ropy o zlepšení monitorovania možných energetických závislostí o zmene nariadenia č. 1938/2017. Do tohto procesu sme vstúpili 9. apríla 2026. Rovnako na základe rozhodnutia vlády v zmene v zmysle vami uvádzaného uznesenia bola podaná aj samostatná žaloba Slovenskej republiky minulý týždeň v piatok o neplatnosť tohto nariadenia, a to 24. apríla 2026. Spolu so žalobou bola aj podaná žiadosť, aby v tomto konaní rozhodovala Veľká komora Súdneho dvora a pre úplnosť, konaniu o žalobe Slovenskej republiky bolo priradené označenie C-398 z roku ´26 Slovensko verzus Parlament a Rada. Okrem samotnej, samotných skutočností, z ktorých sme vychádzali pri podaní žaloby, ktoré som citoval z hľadiska dopadov negatívnych na samotný slovenský priemysel a slovenskú ekonomiku, je treba ešte povedať, že v oblasti prijímania tohto nariadenia nastali určité skutočnosti, ktorými podľa nás boli porušené zmluvy Európskej únie, pretože situácia bola vyhodnotená ako situácia spoločnej obchodnej politiky Európskej únie, kde sa vyžaduje hlasovanie väčšinové, nie jednomyseľné. Avšak zo svojej podstaty tohto opatrenia ide o reštriktívne opatrenie, ktorým sa zakazuje dovoz nejakých určitých komodít z tretích krajín, kde v ostatnom období väčšina týchto reštriktívnych opatrení, ktoré boli súčasťou jednotlivých sankčných balíkov, bolo prijímané v rámci bezpečnostnej politiky Európskej únie, kde sa vyžaduje jednomyseľné hlasovanie. Či to bola napríklad oceľ, či to bolo drevo, či to bola... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Priradené podľa zhody mena. MediaPortál pri tomto zázname neuviedol oficiálne PoslanecID.
Ďalšie vystúpenia toho istého rečníka
- Faktická poznámka · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 1 min
- Vystúpenie v rozprave · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 9 min
- Iné vystúpenie · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 1 min
- Vystúpenie v rozprave · 61. schôdza · 8. 10. 2026 · 3 min
- Vystúpenie v rozprave · 61. schôdza · 8. 10. 2026 · 5 min
- Vystúpenie v rozprave · 61. schôdza · 8. 10. 2026 · 1 min
- Vystúpenie v rozprave · 61. schôdza · 8. 10. 2026 · 48 s
- Vystúpenie v rozprave · 61. schôdza · 8. 10. 2026 · 1 min
Zdroj: MediaPortál Národnej rady Slovenskej republiky · ID vystúpenia: 367913 · Otvoriť originál ↗ · dáta stiahnuté 22. 8. 2026