Dávid Dej — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza

Ďakujem. Už začala. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegovia, kolegyne, som sa tak zamýšľal nad tým, že čo je vlastne cieľom tohto návrhu zákona, veď ono to tu bolo rozoberané zľava, sprava, zhora, zdola, cez samosprávy, cez Národnú radu, cez ekonomiku, ale teda jediné, na čo som došiel, je asi to, že je to apríl a máme aprílovú schôdzu. A síce už 1. apríl bol, ale ináč ja v tom naozaj, ja vlastne ani, ja akokoľvek sa nad tým zamýšľam, toto je asi jediné, a nehovorím, že logické, ale jediné odôvodnenie, ktoré ma napadlo, že je asi apríl. Mali sme tu ten Obchod na korze, to tu už bolo vysvetlené, ten kontext bol veľmi zlý. Obávam sa, že táto časť to stále nepochopila, ale musíme ísť ďalej. Mali sme tu konsolidačné opatrenie, ktorým ste chceli znížiť odmeny za ocenenia predsedu Národnej rady, myslím že aj úradu vlády, 25-násobku priemernej mzdy v hospodárstve na 15-násobok. Okej, však tá debata je úplne v poriadku, ale to, čo ma tam vyrušilo najviac, bolo to odôvodnenie, že treba konsolidovať. Po tretej vlne konsolidácie sme ešte viacej zadlžení ako na začiatku, ale aj takýto návrh zákona tu na tejto schôdzi bol. Potom tu bol pán Migaľ so svojimi SLK-čkami. Neviem, tí, čo ste tu boli, ste to zažili, opakovať to nemusím, lebo samo o sebe teda to nemusí v človeku úplne niečo pozitívne vyvolať. No a potom samotná hodina otázok. Tu už padajú otázky od koaličných poslancov ministrom a členov vlády na úrovni, aký ste mali víkend a ako sa máte. Takže my už sme tu zažili všetko, no a teraz tu máme toto - predĺženie volebných období, je to zlúčená rozprava, čo sa týka samospráv a Národnej rady zo štyroch na päť rokov. Keď, ešte dám takú odbočku, ale súvisí to s tým, keď tu bol pán Dobrovodský, verejný ochranca práv, a mal tu svoju výročnú správu a hovoril o tom, že keď tvoríte legislatívu, tak si skúste zavrieť oči a predstavte si, aký dopad by ten navrhovaný alebo ten písaný zákon mal na tých najzraniteľnejších. 72-2 Ja teraz nechcem, aby ste si zavreli oči, lebo to môže mať rôzne dôsledky, keď si zavriete oči a budete si predstavovať, čo tento návrh zákona teda by mohol všetko spôsobiť, že by ste tu vy mali byť ešte o rok dlhšie, nebodaj, nebodaj viacej. Čiže touto cestou nepôjdeme, ale ja som si tie oči zavrel, keď som si písal túto prípravu, lebo ja to robím niekedy, keď ma to napadne, aj pri tých zákonoch, ktoré ja predkladám, ale teda tým, že tu máme zákon, ktorý ste predložili vy, tak som to urobil. A no ja sa obávam, že sa Tibor Gašpar nedostane pred súd a budeme ho tu počúvať o rok dlhšie, ako by bolo treba. No a teraz, čo ste už dokázali od začiatku volebného obdobia. Ja som si to tak zhrnul, ja som si to napísal, že keď teda potrebujete o rok naviac, lebo teda v tej dôvodovej správe jeden z dôvodov je, že cieľom je posilniť stabilitu samospráv. Hovoríte o tej samospráve, ale tak predpokladám, že asi rovnako by ste to mohli teda argumentovať aj pri tej Národnej rade. Tak vy už ste tu teda stihli zmeniť Trestný zákon, zlikvidovať RTVS, Fond na podporu umenia alebo teda celú kultúru, konsolidujete tak zle, ako som hovoril, sme ešte viacej zadlžení po treťom kole konsolidácie ako na začiatku. Aha, zrušili ste, teda nakoniec sa to úplne nepodarilo, ale Úrad na ochranu oznamovateľov, aj to sme tu mali. A mali sme tu Huliaka, ktorý teda doniesol také geniálne SLK-čko, že chcel teda predĺžiť končiace licencie tým prevádzkovateľom tých herní a kasín, ktorým už končila, lebo tak však to tiež on hovoril, že tie peniaze ležia na zemi a v rámci konsolidácie ich treba z tej zeme pozbierať. No a, samozrejme, všetko to, čo teda súvisí s rozkladom právneho štátu a podobne. No a preto ja sa pýtam, a tá otázka je podľa mňa úplne namieste, že prečo vlastne, že načo potrebujete ten rok naviac? Ja neviem, hej? Ako boli tu aj kolegovia, kolegyne, ktorí vystupovali predo mnou, však prevažne vždy sa už také nepísané pravidlo je, že sa tu vystupuje len z lavíc opozičných, nie z tých koaličných, a teda vieme, že to úplne tým samosprávam nepomôže, ten jeden rok naviac, lebo ako to už neraz zaznelo, ak je starosta, ktorý je schopný, tak nepotrebuje päť rokov, stačí mu to volebné obdobie, ktoré dnes máme, teda to štvorročné. Ak je starosta, ktorý sa rozhodol, že nič pre tých ľudí robiť nebude, ale chce byť vo funkcii, tak, samozrejme, ten rok naviac mu asi prospeje, ale nemyslím si, že to bude prospievať tým ľuďom, aj napriek tomu, že ho možno volia. Čiže vlastne ani ten argument úplne neplatí, že nie je to úplne ani pre ľudí. Na konci dňa vieme, že tie samosprávy majú úplne iné problémy. Napríklad to, že som teda hľadal, čo sú také tie najväčšie problémy, aj to, čo si ja tak pamätám z tých našich regionálnych výjazdov, a to je to, že tá nepredvídateľnosť pri tvorbe rozpočtov, potom infraštruktúra cestná, napríklad mosty, cesty. Celkovo aj tá konsolidácia má veľmi negatívny vplyv na tie samosprávy v konečnom dôsledku. A teda tie všetky problémy, ktoré tu sú, však ich je tak veľa, že na to by mi tých 20 minút nestačilo, to by sme potrebovali ešte ďalšie dva rokovacie dni, ale teda tie problémy nevyrieši to, že si predĺžite volebné obdobie zo štyroch na päť rokov. To som pochopil v zásade hneď v úvode, že to asi tie problémy nevyrieši. No a keď sa teda pozrieme na tú doložku vplyvov, kde tu je napísané, že to nemá žiadne vplyvy. Nemá to ani pozitívne, ani negatívne, nemá to vplyvy na rodinu, nemá to vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá to vplyvy ani na životné prostredie, jednoducho to nemá žiadne vplyvy. Tak ja vlastne neviem teda potom, keď to nemá absolútne žiaden vplyv, že prečo to vôbec predkladáte okrem toho, čo som hovoril v úvode, že apríl a možno ste si z nás chceli urobiť srandu, že teda aprílová schôdza a sa tu nejako pozabávame. Mňa už akože celkom, ja si myslím, že mám zmysel pre humor, ale mne už celkom aj dochádza trpezlivosť, pretože keď sa pozrieme za tie, myslím, že to je vyše dvoch rokov, odkedy teda začalo toto volebné obdobie, tak ako nie je sa úplne čím chváliť, to si povedzme úprimne, z vašej strany, že nie je sa čím chváliť, pretože máme veľmi zlé alebo teda máme veľmi zásadným spôsobom poškodené meno v zahraničnej politike. Nie sme dôveryhodným partnerom tým spojencom, ktorí by nám mali byť najbližší. Ekonomicky na tom tiež nie sme úplne bohvieako, povedal by som, že možno aj najhoršie. A to nie, že hovorím ja, to ukazujú aj tie čísla. Zároveň nám tu odchádza najviac ľudí z krajiny a dnes už nielen mladí, ale ja som sa tu stále snažil hovoriť o tom, že odchádzajú mladí ľudia, dneska to už nie sú len mladí ľudia. Ja poznám aj ľudí, ktorí majú 40 a viacej rokov, podnikali tu, žili tu, chcú odísť zo Slovenska. Čiže ani toto úplne nevychádza. No a nehovoriac o tej kultúre a podobne, však to už som tu spomínal. Čiže nejakým spôsobom nie sme na tom dobre. Ani spoločensky, ani politicky, ani ekonomicky. Proste všetky tie ukazovatele verejného života hovoria o tom, že to nie je dobré. Bolo by úplne na mieste, a ja by som očakával, že sem prídete s návrhmi zákonov, ktoré tieto problémy budú riešiť. Či je to ekonomika, prorastové opatrenia. Dobre, mali sme tu návrh zákona, ktorý teda mal znížiť tie odmeny, ale to len ako vtip, však to asi, myslím, že ani tí navrhovatelia nemohli myslieť vážne, keď tam písali, že je to z dôvodov konsolidácie. Mňa to ináč popravde ešte viacej rozúrilo, lebo naozaj ľudia právom čakajú na niečo, čo tú ekonomiku naštartuje. Chcú vedieť, ako sa bude konsolidovať, očakávajú, že niečo prinesiete konsolidačné, a donesiete sem toto. No a teda keď už tu máme tento návrh zákona, z tých poznámok, ktoré ja som registroval na tých stretnutiach s tou samosprávou, aj tá téma, ktorej sa ja venujem, je dostupné bývanie alebo nájomné, alebo teda to riešenie by bolo, samozrejme, skrz nájomné bývanie, ale to bývanie je nedostupné, tak teda to nazveme dostupné bývanie. No ja som mal pocit, ako keby tá samospráva síce chcela to častokrát riešiť, ale tie problémy, ktoré sú, sú častokrát kvôli rozpočtu, že nemajú na to dostatok financií, sú tam rôzne administratívno-technicko-legislatívne prekážky, s ktorými sa ony ako samospráva úplne vysporiadať nevedia, samozrejme, je tam územný plán a tak ďalej. No a ja som sa nad tým zamýšľal, že teda keby sa im predĺži to volebné obdobie zo štyroch na päť rokov, či sa postaví o jednu bytovku viacej alebo menej. A nemyslím si, že je to v tom, že či tá dĺžka volebného obdobia bude trvať tri alebo šesť rokov. Tie problémy, ktoré tu dnes sú a neodstránia sa, nezmení ani to, či predĺžite alebo skrátite volebné obdobie mestám, obciam, samosprávam, nehovoriac ani o Národnej rade. Takže skôr sa treba pozrieť do hĺbky a nenazývať to reformou, lebo to naozaj poslednýkrát použijem toto slovo pri tomto návrhu zákona, že reforma. To, prosím, sa aspoň tu takto my zhodnime. Takže ja som si vybral to bývanie, lebo je to téma, ktorá ma zaujíma, však nie je to tak dávno, tiež som sa chcel teda odsťahovať od rodičov a viem, aký problém to je pre úplne bežných mladých ľudí, ktorí sa chcú osamostatniť. Tých možností v zásade nemajú veľa, peňazí ešte menej, hypotéky nedostanú, komerčné nájmy sú drahé. No a jedna z tých, z tých, dajme tomu, tých, tých kľúčových aktérov, ktorí by tú bytovú politiku alebo tú krízu mohli riešiť, sú práve mestá a obce, je to samospráva, ktorá by mala byť decentralizovaná v tom, že mestá a obce najlepšie vedia, kde koľko bytov a pre koho potrebujú. A, samozrejme, si myslím, že oni to aj chcú. Oni to aj vedia, však oni najradšej by tých ľudí chceli mať v tej samospráve, chceli by ich mať vo svojom meste a obci, lebo však jednak tam môžu pracovať, môžu tam žiť, majú z nich nejaké príjmy a tak ďalej. No ale nemôžu, lebo majú rôzne prekážky a tých prekážok je viacej. Ja som si vybral iba jednu tému, na ktorej to chcem ilustrovať, samozrejme, tých tém by sme si mohli vybrať niekoľkonásobne viacej. Ale teda volebné obdobie, či bude štyri alebo päť rokov, nezmení nič na tom, či sa stavať bude alebo nebude. Musíte na tomto mieste ale meniť niečo úplne iné. A to sú všetky tie byrokratické prekážky a podobne, pričom paradoxne v tej bytovej politike ja mám pocit, že tam najviac čo chýba, je tá politická vôľa, ktorá tu teda roky chýba. No a som si to rátal, neviem, 16. rok tu je teda s nejakými prestávkami, ale teda 16. rok je tu strana SMER pri moci. To naozaj ako teraz potrebujete o rok viacej alebo teda predĺžiť tie volebné obdobia zo štyroch na päť rokov? To teraz sa nejakým spôsobom musí udiať, že predtým tie debaty neboli, respektíve neboli tak aktuálne, možno neboli tak urgentné, že to tu v parlamente, ja som to nepostrehol, nebolo? Mňa by naozaj zaujímalo, čo je vlastne za tým, lebo okrem toho, čo je samotnou podstatou toho zákona, ja si myslím, že máme právo vedieť, teraz nielen my ako osoby, ale však aj ľudia, ktorých tu zastupujeme a reprezentujeme, ja si myslím, že majú právo vedieť, že ako toto vôbec celé vzniklo, že ako k tomu došlo. Ja chápem, že vy ste tam napísali, že po nejakých rozhovoroch so samosprávami, však kto vám v tej samospráve povie, že nie. Veď ja to akože, ja to rozumiem, ja to chápem, ale hovorím z vlastnej skúsenosti, keď sme chodili po tých samosprávach, chodíme na výjazdy, chodíme paradoxne tam, kde vy máte najsilnejšiu podporu vo voľbách, to sú aj ekonomicky menej rozvinuté, dajme tomu, časti Slovenska a podobne, a na tých rozhovoroch s tou samosprávou ja si nepamätám, kľudne ma doplňte, nikto nepovedal, že najviac by nám pomohlo to, keby predĺžite dĺžku volebného obdobia pre samosprávy. Viete, raz keď nemáte peniaze, či ich nemáte štyri roky, tak ich nebudete mať ani ten piaty, nebudete ich mať päť rokov. Tie problémy, ktoré máte štyri roky, budete mať aj piaty rok, ja si myslím, že nezmiznú. Však, samozrejme, ľudia najlepšie vedia, koho chcú v tej samospráve mať, ale ja si myslím, že štát by mal vytvárať také podmienky, pre ktoré to nebudú polená pod nohy skrz tie samosprávy, ale práve naopak, že sa budú nejaké procesy možno decentralizovať, debyrokratizovať, je tu problém s financiami, veď to už sme počuli miliónkrát. Očakával by som, že skôr prídete s týmto, ako to, že si predĺžite volebné obdobie. Preto aj ten úvod bol taký, že asi aprílová schôdza, tak také zákony a naozaj ináč si to vysvetliť neviem, že čo je za týmto zákonom, čo je vlastne tá pointa, že idete predĺžiť ešte k tomu aj Národnú radu. Ja kľudne, ak máte poznámky, môžte dať faktické, ja si ich rád vypočujem, veď sám, keď predkladám nejaké návrhy zákona, ja som veľmi rád, keď sa zapojíte, takže tú možnosť stále máte, a teda naozaj, naozaj by ma zaujímalo, že ako toto pomôže tým mestám, obciam, VÚC alebo teda Národná rada, keď sa predĺži zo štyri na päť rokov, že pritom akým spôsobom vy tu toho dva a pol roka, to ani nemôžem povedať, že slúžite. Vy doslova len vládnete a vládnete ešte aj svojim. Keby ste aspoň tým ľuďom možno vládli, ale vy vládnete len svojim, lebo sa staráte teda iba o seba. Že čo tu máme robiť o ten rok dlhšie v tej Národnej rade, keď teda by sa to náhodou predĺžilo? Ja keby som tu toľko rokov, čo vy, a mám tie príležitosti niečo zmeniť, že mám tú politickú silu, mám tú moc, tak bol by som si tak istý, že som tak dobrý, že by to ľudia nejakým spôsobom v tých voľbách ocenili. A nespoliehal by som sa na to, že ak tu chcem byť o rok dlhšie, tak si predĺžim volebné obdobie, ale robil by som tak, že tí ľudia by ma tam chceli mať v tej funkcii aj potom, keď sa to volebné obdobie skončí, bez ohľadu na to, akú má dĺžku. Čiže do budúcna, keď sa nad tým zase budete zamýšľať, skúste možno, už je asi príliš neskoro, ale teda skúste niekedy aj takto sa na to pozrieť, lebo naozaj tá krajina že by si zaslúžila aspoň trošku vydýchnuť, aspoň trochu, hej, že ľudia by naozaj chceli vedieť teda, ako naštartujete tú ekonomiku, chcú vedieť, čo urobíte s tým, že ľudia napriek tomu, že robia stále viacej a viacej, zarábajú menej a menej, že u lekára čakajú dlhšie napriek tomu, že majú tak vysoké odvody, že by ste čakali, že ich do tej nemocnice tým Kaliňákovým tryskáčom aj rovno donesú. A teda máme tu toľko problémov, kde by sa dalo začať. To je jedno, ktorý rezort. Kde sa pozriete, tak tam sú problémy. Naozaj ja neviem o tom, že by niekto dneska povedal, že okej, mám sa lepšie na Slovensku ako pred pár rokmi. Napriek tomu, že v iných krajinách sa lepšie majú. V iných krajinách sa majú lepšie. V iných krajinách, myslím teda tých európskych, nebudem sa asi porovnávať úplne s Bieloruskom, Azerbajdžanom a podobne, aj keď hovoril pán premiér, že Uzbekistan je cesta do Afganistanu? Neviem úplne jako už (reakcia z pléna), ako? No brána, hej, ako to, hej, že áno, keď sa budeme porovnávať s Afganistanom, tak máme sa lepšie, to priznám, ale ja si myslím, že by sme sa mali porovnávať napríklad s tým Poľskom. Ja som v Poľsku bol minulý rok niekoľkokrát, nielen vo Varšave. Tá krajina nás tak predbehla, že ja sa obávam, že budeme mať čo robiť najbližšie roky. A to teda tejto krajine držím palce. Nie vám, ale krajine ako takej držím palce. No a teda už mám posledných päť minút. Bol tu spomínaný ten Obchod na korze. Ja si pomôžem teda jednou tou hláškou, veď je to môj obľúbený nielen vianočný film, tie Pelíšky, kde sa tam pýta, že a komu tím jako prospějete? Ja naozaj neviem, komu tento zákon prospeje. Ja netuším, že po tom všetkom, čo ste tu vy dokázali, ani nehovorím o tých procesoch, veď tie sú úplne strašné, hej, že ja som čítal ten príspevok, že došiel nejaký pozmeňovák na výbor, ktorý vlastne ruší všetky mestské časti Košíc, hej? No že ako ja neviem, že vy po tom všetkom, akým spôsobom, nielen, že to robíte zle, ale na konci dňa to ešte aj škodí, tak vy sem dôjdete s návrhom zákona, kde si pýtate rok naviac, rok naviac v Národnej rade, o jeden rok naviac. Ja si myslím, že to je úplná hanba. Naozaj, ja som ešte slušný, myslel som, že sa nechám viacej uniesť, našťastie, teda stojím nohami pevne na nohách, ale teda, že je to úplná hanba. A ja si myslím, že by aspoň niekto z vás to mal sem prísť obhájiť. Ja viem, že však vy, keď sa dohodnete, ja vlastne ani neviem, koľko vás teraz je s tým pánom Ferenčákom, či je s vami, neni. Je to úplne jedno, ale vy, keď sa dohodnete, tak to asi nejako prejde. Ale možno by bolo dobré vedieť, že čo si aj vy o tom myslíte, lebo viem, čo si o tom myslia kolegovia z opozície. Je jedno, z ktorého poslaneckého klubu. A tie príspevky boli veľmi dobré, boli vecné. Ale neviem úplne, čo si vy o tom myslíte, že ako pomôže tento návrh zákona. Ako som hovoril od toho pána Dobrovodského, keď si zavrete tie oči a predstavíte si, aký dopad by to malo na tých najslabších, tak ja vlastne neviem úplne pri tomto návrhu zákona. Ja chápem, že keď potrebujete meniť novelu Trestného zákona, aby niektorí ľudia teda, keď už aj išli pred súd, tak aby dostali v lepšom prípade maximálne podmienku, že tomu ja rozumiem, že potrebujete asi rok naviac, lebo však to by vám asi pomohlo. Ale ako to tým ľuďom pomôže, ja netuším naozaj, pretože keď sa pozriete na to, ako sa ľuďom, ja neviem teda, či to robíte, my to robievame a ja som za to rád, a ja nie som rád za to, ako sa majú, ale som rád za to, že viem, ako sa tí ľudia majú, a nemajú sa dobre. A preto si nemyslím, že tento návrh zákona im akokoľvek ani len trochu pomôže. 72-3 Maximálne, však aj smiech je dobrý liek, sa niekedy hovorí, čiže maximálne, ak toto pozerajú a ešte sa niekedy na tom zvládajú zasmiať, tak možno im to pomôže tým smiechom, ale ja si myslím, že táto schôdza odkedy začala, hovoril som to v úvode, je aprílová, ja to chápem, ale už fakt akože podľa mňa aj trochu že zmiernime to tempo, lebo, ako to povedal aj môj predrečník pán kolega Hlina, že ešte, ešte tu všeličo dôjde. To je pravda. Treba sa na to pripraviť. My pripravení sme, však my tu budeme, ale ja si myslím, že už aj kvôli tým ľuďom, že už by fakt stačilo, že donesem takýto návrh zákona po tom všetkom. Keď sa kdekoľvek pozriete, kdekoľvek idete, vy ste spojili aj nespojiteľné. Vy ste spojili kultúrnu obec, ktorá, však okej, veď môžu tam byť rôzne názory, môžu tam byť rôzni ľudia, je to v pohode, ale vy ste spojili kultúrnu obec. Ja som na tom proteste bol, tu pochodovalo tisíce ľudí hlavným mestom. Vy ste spojili dokonca zamestnávateľov s odborármi, čo neviem, či sa dokonca ešte, teda vy sa tak nazývate, my vieme, že to tak nie je, sociálnodemokratickej strane, že sa toto niekedy vôbec niekde vo svete podarilo niekomu. Vám sa to podarilo. Ale čokoľvek sa vám podarilo, tak ja si nemyslím, že máte byť na to hrdí, respektíve je to na chválenie. Nebodaj, nebodaj to ešte nejako pomôže ľuďom, takže ani tento zákon nepomôže. Skôr maximálne mne to príde iba arogantné a drzé voči ľuďom. Možno aj voči nám, že tu sa nerokuje o niečom podstatnejšom, ale nehovorím, že si na to chcem zvyknúť, nie, ale už za tie roky tu už bolo kadečo a hovorím, ešte asi aj príde, ale vždy, keď to tak bude, tak ja si myslím, že je mojou povinnosťou sa postaviť a to povedať. Takže podľa mňa tento návrh zákona nepomôže ničomu, nikomu, nezlepší ekonomiku, nevyrieši tie problémy, ktoré máme, maximálne, ak by, nebodaj, teda ste tu vy mali byť o rok dlhšie, tak to veci len zhorší, takže ja by som bol rád, keby teda si niekto z koalície našiel čas. Je mi jedno, kto to bude, ale prišiel nám vysvetliť, či už to bude poslanec alebo poslankyňa, mne to je úplne jedno, prečo je tento návrh zákona taký dobrý, ako vznikol, koho to napadlo a ako to pomôže ľuďom. Ďakujem veľmi pekne.