Boris Susko — iné vystúpenie, 49. schôdza

Reagovať faktickými poznámkami, pani Špánik. Kolegyne, kolegovia, samozrejme, že som chcel reagovať. A musím sa ospravedlniť na časť dnešnej schôdze, ale ja sa samozrejme vrátim, takže budem diskutovať aj ďalej. S tým, že aby som teda ešte mohol reagovať na vaše rozpravy k tomuto bodu, tak som si teda dovolil prihlásiť sa na začiatku ústnej rozpravy. A možno vyvrátil určitým spôsobom demagógiu, ktorú sa tu pokúšate šíriť. Neviem teda úplne, pani poslankyňa Števová, ste povedali, že to spomalí trestné konania. Tento návrh zákona, neviem, ako sa to týka trestných konaní. Prosím? Povedali ste trestné konanie, že to spomalí. Ale dobre. Mohli ste sa pomýliť. Ale teda absolútne a zásadne nesúhlasím s tým, a to si dovolím tvrdiť, že je demagógia, že to sa robí kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A kvôli tomu, že jemu to má nejako pomôcť. Jemu táto právna úprava a konkrétne jemu už nijak nepomôže, ani nemôže pomôcť, ani v budúcnosti nemôže pomôcť. Takže to, že Matúš Eštok je verejne činná osoba a tento prípad bol medializovaný, neznamená, že takýchto prípadov nie sú tisíce. Podľa štatistík, a my pracujeme s tými štatistikami, pani poslankyňa Kolíková, aj bez vášho obrovského analytického centra s absolútne neprimeranými platmi a podobne, ktorého ste ani vy sama nepočúvali pri súdnej mape, jeho analýzy. Tak týchto prípadov bolo 26 000 za ostatné obdobie. 26 000 ľudí má rozsudky pre zmeškanie. Táto právna úprava nie je kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi, lebo, ako som povedal, tak táto úprava jemu osobne už nijako nepomôže. Táto úprava je práve pre ochranu iných osôb, ktoré by mohli na takúto právnu úpravu doplatiť, pretože sa nedozvedia o tom, že bolo vo vzťahu k nim vôbec začaté konanie. Už nehovoriac o tom, že nemajú potom možnosť sa dozvedieť o tom, že je nariadené hlavné pojednávanie, ak vôbec je nariadené a podobne. To, že ja nesúhlasím s tým, ako bolo v tomto konkrétnom prípade Matúša Šutaja Eštoka vedené toto konanie, je iná vec. Vy ste povedali, že neexistuje možnosť, že by mohol byť úspešný, respektíve výrok by nemohol vyzerať inak, no s týmto ja absolútne nesúhlasím. Najmä v prípade žaloby o ochranu osobnosti. Pretože v prípade žaloby o ochranu osobnosti, a vy to dobre viete, pani poslankyňa, Občiansky zákonník hovorí v ods. 1 príslušného ustanovenia, že ak teda bolo porušené právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby, má právo na primerané zadosťučinenie. Ak nepostačuje primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia alebo podobného, môže žiadať primeranú náhradu v peniazoch, hovorí ods. 2. Ale na to, aby mohol niekto žiadať primeranú náhradu takéhoto zadosťučinenia v peniazoch, je nutné dokazovanie. Lebo to sa musí preukázať, aká škoda bola niekomu spôsobená. To znamená, musí byť nariadené hlavné pojednávanie a musí byť dokázaná, preukázaná, aká niekomu vznikla nemajetková ujma a sudca sa tým musí zaoberať a vyhodnocovať primeranosť. Takéto rozhodnutie vôbec podľa môjho osobného právneho názoru nemôže byť kontumačným rozsudkom, kde sa sudca vôbec nezaoberá oprávnenosťou výšky nemajetkovej ujmy a náhrady za nemajetkovú ujmu. Keby tam bolo 100 miliónov, tak by rozhodol súd, že musí zaplatiť 100 miliónov bez toho, aby to dokazoval, chcete povedať? Lebo aký je rozdiel v tom, že či 16 000 alebo 100 miliónov? Čiže podľa môjho názoru tento prípad vôbec nemal byť rozhodnutý kontumačným rozsudkom, pretože tu malo byť vykonané dokazovanie, ktoré vykonané nebolo, lebo nebolo nariadené ani hlavné pojednávanie. Takže toto nie je vôbec o Matúšovi Šutajovi Eštokovi, lebo tam je to úplne scestné, to rozhodnutie podľa môjho osobného názoru, ale tak to konanie pokračuje, uvidíme, ako dopadne. Ale týka sa to ďalších, ako som povedal, tisícok ľudí, 26 000 ľudí, ktorí boli práve preto, že sa nedozvedeli o tom, že je proti nim vedené nejaké súdne konanie, postihnutí kontumačným rozsudkom. A tu si myslím, že s týmto do budúcnosti musíme niečo robiť a nie je to súkromný záujem Matúša Šutaja Eštoka, v tom nesúhlasím s pánom poslancom Dostálom, ale je to verejný záujem na tom, aby sme takýchto ľudí, ktorí sa nedozvedia o tom, že prebieha voči nim nejaké súdne konanie, aby neboli takýmto spôsobom postihovaní. Ja takisto nesúhlasím a preto sme ani nesúhlasili s tým, aby tento inštitút bol vôbec vypustený zo Správneho súdneho poriadku, ale na druhej strane sa musíme zamyslieť nad tým, ako urobiť tú právnu úpravu tak, aby ľudia, ktorí sa nedozvedia, pretože môžu byť chorí, môžu byť v nemocnici, môžu byť odcestovaní a nemajú prístup k internetu, akým spôsobom by ten súd mal zabezpečiť doručenie žalobného návrhu akýmkoľvek spôsobom dotknutému subjektu, a nie tak, že nastane fikcia doručenia a vybavené rozhodnutím, rozsudkom pre zmeškanie. Toto podľa mňa nie je správny prístup. A úplne nesúhlasím s tým, čo hovoríte, že opäť rozdeľujete ľudí medzi slušných a neslušných. Čo je na tom neslušné, že niekto je v nemocnici dlhodobo? Nie, pani poslankyňa Kolíková povedala, že chránime tých neslušných, respektíve nechránime tých slušných. A čo je na tom neslušné, že niekto je v nemocnici 2 – 3 – 4 mesiace, veď je to bežné. A nemá prístup k elektronickej schránke, nedozvie sa, a teraz príde o celý majetok, lebo súd napríklad v ochrane osobnosti, keď si niekto niečo na neho vymyslí, využije tú situáciu, že je v nemocnici, tak príde o celý majetok? Tak takto by asi právo fungovať nemalo. Čiže my s tým musíme niečo urobiť systémovo tak, aby sme chránili ľudí, starších ľudí napríklad, ktorí si nejakým spôsobom aj omylom aktivovali tieto elektronické schránky a nechodia do nich. Mali by sme nastaviť nejaký systém. Ja nehovorím, že ten systém je najsprávnejší. Môžeme sa aj baviť o tom, ako to inak nastaviť. Ale určite si myslím, že to nemôžeme nechať tak a vystaviť tisíce ľudí takýmto rozhodnutiam pre zmeškanie, teda kontumačným rozsudkom. Práve pri elektronickom doručovaní. Čiže to je k tomuto, absolútne ešte raz odmietam, že je to lex Matúša Eštoka alebo pre neho robené, pretože jemu to nijak nepomôže. Ale môže to pomôcť tisíckam. Takýmto rozhodnutiam pre zmeškanie, teda kontumačným rozsudkom. Práve pri elektronickom práve pri elektronickom doručovaní. Čiže to je k tomuto, absolútne ešte raz odmietam, že je to lex Matúš Tajéštok alebo pre neho robené, pretože jemu to nijak nepomôže. Ale môže to pomôcť tisíckam iných ľudí. Takže to je, to je ten dôvod, prečo sme v rámci medzihlavného pripomienkového konania akceptovali túto pripomienku, aj keď nakoniec v tej právnej úprave bola inak, ako bola navrhovaná Ministerstvom vnútra. No už vôbec nemôžem, nemôžem súhlasiť s tým, že ide o nejaký lobbing. Prosím vás pekne, aký lobbing? Veď ministerstvá sú povinne pripomienkujúci subjekt k zákonom. A všetky pripomienky, ktoré každé ministerstvo, respektíve každý iný povinne pripomienkujúci subjekt, všetci dobre viete, že sa s tým ministerstvom musí zaoberať, musí to vyhodnotiť a musí zdôvodniť, že to neprijme alebo to teda zapracuje a zdôvodní, prečo a akým spôsobom to zapracovalo. Obdobne ide aj o tú lehotu 15 dní, ktorú napadla pani poslankyňa Kolíková, keby si pozrela zdôvodnenie návrhu, tak v čl. 1 ods. 1 v dôvodovej správe je to zdôvodnené, prečo tam bola nastavená 15-dňová lehota a bola to pripomienka Slovenskej advokátskej komory. No ste povedali, že to nebolo predmetom pripomienkového konania. No bolo. Niekto mu to ustanovil. Ale v tomto zmysle. Však môžeme sa o tom baviť, že dá sa to zlepšiť, dá sa to upraviť inak, ale to sme si my nevymysleli, alebo že by to len tak spadlo z neba. Všetko to boli pripomienky, ktoré boli v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Pokiaľ ide o transpozíciu, Úrad vlády je takisto povinne pripomienkujúci subjekt. Úrad vlády má na starosti kontrolu gold platingu a tak, ako som to povedal už na otázku na hodine otázok, ktorú ste mi v tejto veci položili. Neviem, či pani poslankyňa Plaváková alebo pani poslankyňa Števulová, už si nepamätám. Tak už som to vysvetlil, že bola to pripomienka, ktorá hovorí o tom, že išlo o gold plating, respektíve že išlo o povinnosti alebo právnu úpravu, ktorá je nad rámec smernice. Je pravdou, že sú tu odporúčania Európskej komisie, ale tie odporúčania dobre viete všetci, že nemajú záväzný charakter. Takže túto pripomienku v rámci povinnosti alebo právnej úpravy nad rámec príslušnej smernice sme teda v rámci rozporových konaní a v rámci rokovania Legislatívnej rady vlády odstránili. Preto je ten návrh taký, ako je, že sa týka len cezhraničného prvku. A okrem toho, veď my máme v Správnom súdnom poriadku už dnes čl. 5, ktorý jednoznačne hovorí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Veď my to už dnes máme v právnom poriadku iným spôsobom upravené, ako to hovorí smernica, ale máme to upravené. Takže ja vôbec nechápem, v čom je ten problém a v čom vidíte nejaké účelové konanie. A teda odmietam tú motiváciu, čo ste tu naznačili z hľadiska Úradu vlády. K súdnej reforme sa vyjadrím ešte osobitne a teda len teraz dopredu hovorím, že to vôbec nie je pravda, že pri špecializácii v rámci konkrétnych špecializácií sa zrýchlili konania, práve naopak, pri niektorých špecializáciách sa zásadným spôsobom spomalili, ale k tomu budeme ešte osobitne hovoriť. Pokiaľ ide o pána poslanca Dušenku. To, že je rozdielna právna úprava vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému, je samozrejme len logické, veď ten žalobca, keď využije elektronické prostriedky, ktorými komunikuje, ak má aktivovanú elektronickú schránku, tak je len logické, že očakáva, že mu do tej elektronickej schránky niečo príde, kdežto ten žalovaný, ten sa o tom nemusí dozvedieť a v tom je ten rozdiel, a preto nevidím vôbec tú logiku toho, že by to malo byť upravené rovnako. Takže odpoveď na toto. Takže myslím si, že som odpovedal na všetky výhrady, ktoré boli v rozprave nastolené. Ďakujem pekne za pozornosť.