Roman Michelko — iné vystúpenie, 49. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. No ja som počúval rozpravu, komunikoval som predtým, bol som pri príprave tohto zákona a on naozaj trval štyri, päť mesiacov. Bolo tam množstvo stretnutí s ľuďmi z Audiovizuálneho fondu, s producentmi, to znamená, naozaj tento zákon bol veľmi dobre prerokovaný a skoro sa zdalo, že moje, málo predpokladaná okolnosť, o ktorej som nemyslel, že sa niekedy stane, že by to mohlo prejsť konsenzuálne, tak skoro sme sa k tomu dostali, ako som počul od pani Jaurovej, že možno v prvom čítaní to aj podporí. Tie výhrady ja beriem. Ja jednu vec, tá, časť ich beriem. Beriem to, že je to málo ambiciózne. Naozaj pol percenta je veľmi málo, a ja verím, že sa to zmení, ten pomer. Tých tri a pol je podľa mňa úplne v poriadku, ale minimálne jeden a pol percenta by mal byť priamy odvod. A, áno, tiež si myslím, že slovenské televízie typu JOJ, Markíza sú veľmi zvýhodnené a nepáči sa mi to. A nepáči sa to ani členom Audiovizuálneho fondu, takže v druhom čítaní verím, že aj koaliční poslanci sa dohodnú a prijmú nejakú parametrickú korekciu. Druhá vec, ktorá, je asi podstatné povedať, tieto platformy, ako ste spomenuli, áno, 14 z 27 krajín to má, čiže bolo by logické, že by to malo mať aj Slovensko. Ten princíp je jednoznačný. Komerčná televízia alebo komerčná televízna tvorba má podporovať artovú - umeleckú, ktorá je podporovaná z Audiovizuálneho fondu. A viete, v Spojených štátoch máte filmový priemysel, v Európe máte filmové umenie. A tak je to v poriadku, a tak je to dobré. A konečne po mnohých, sme už štrnásty v poradí, čiže 14 štátov Európskej únie nás predbehlo a tieto platformy prispievajú k rozvoju národnej kinematografie. Dobré je, že to nie je nejaká digitálna daň, ktorá ide do štátneho rozpočtu, ale ide to priamo na podporu kvalitných artových audiovizuálnych diel. Ešte možno bolo dobré presvedčiť alebo vysvetliť tých tri a pol percenta. Dneska producenti majú možnosti, jednou z možností je, že teda dajú ten veľmi malý odvod, čo by sa mi nepáčilo. Druhá vec je, že budú priamo koprodukovať nejaké veci, ale nie Farmu, ani nič podobné, ale niečo, čo má, nazvime to že umelecké ambície. A to zabezpečí to, že Audiovizuálny fond povie, že tento typ audiovizuálneho projektu stojí za podporu. V tom prípade ten Netflix, HBO alebo hocikto iný, tie nelineárne platformy, teda nelineárne televízie, televízie na vyžiadanie si povedia, do tohto a tohto vstúpim alebo sa dohodnú s koproducentom slovenským, ktorý v podstate vyrába nejaký takýto projekt a budú ho koprodukovať a potom, samozrejme, budú ho predávať. Takže toto je tiež dobrá vec, ale hovorím, ten pomer by možno bol dobrý. Tá vec, že či tieto nelineárne platformy majú mať svojho zástupcu v Audiovizuálnom fonde, je legitímna. Ako bolo povedané, máme tu producentov, máme tu vysielateľov. Tí, ktorí odvádzajú, tak majú aj zloženie. Takže toto je tiež otvorená vec a nemyslím si, že by bola akože veľmi problematická. No a ja mám iný problém ešte. Audiovizuálny fond bol kreovaný 1. 1. 2009 a v tom zákone nebol žiaden valorizačný mechanizmus. Je to už koľko? Sedemnásť rokov a vlastne je tam ten istý nominál. Samozrejme, že suma, ktorá bola definovaná v zákone v roku 2009, má úplne inú hodnotu, ako je dnes. A to je najväčší podľa mňa, najväčšia systémová chyba týchto fondov, že nemajú automatický valorizačný mechanizmus, a preto keď sa pred 17 rokmi dala pevná čiastka do tohto fondu, tak dneska je to zlomok tej čiastky v reálnych cenách. Toto je prvý pokus, keď som hovoril s ľuďmi z tohto prostredia, tak očakávajú, že by to mohlo priniesť okolo dvoch miliónov, čo nie je málo, ale, samozrejme, ja by som bol veľmi rád, keby sa Audiovizuálny fond, ale aj Fond na podporu umenia, keďže ten je kratšie, od roku 2017, ale tiež nemal valorizačný mechanizmus, bol tu jeden, jedna taká injekcia, aby aj o 10, 15, 20 rokov teda reálna cena tej sumy, ktorá ide na podporu kultúrnych aktivít, bola aspoň porovnateľná s tým, ako keď sa kreoval ten fond. Je to taká troška krívajúca analógia, ale je to veľmi podobné. My sme mali obrovské problémy s valorizáciou koncesionárskych poplatkov a keď sa, neviem, 14 rokov nevalorizovali, tak samozrejme, že podpora televízie cez tento zdroj bola zlomková toho, ako bolo predtým. Takže toto je tiež možno náš zámysel, aj keď neviem, v tomto zákone sa to ešte asi nepodarí, ale tiež by mali byť takto nastavené podľa mňa všetky fondy. No a záver. Verím, že teda to prejde viac ako 78 – 79 hlasmi do druhého čítania. V druhom čítaní tam ešte bude relatívne dosť dlhý čas na to. Nepôjde to do druhého čítania na májovú schôdzu preto, lebo tam budú ešte potrebné nejaké negociácie s Európskou úniou, ale v septembri by sme radi to dali do druhého čítania. Účinnosť tohto zákona by mala byť od 1. 1. 2027 a verím, že toto hádam bude jeden z tých zákonov, ktoré prejdú naprieč koalične, opozične, lebo vecne je to v poriadku. Je diskriminačné, že platformy, ktoré berú od našich subscription, od našich predplatiteľov nie malé prostriedky, tak vlastne nedávajú na rozvoj slovenskej kinematografie nič, takže tým pádom naozaj tam niet žiadny logický dôvod nepodporiť to a je tu vôľa z filmárskej obce prísť k takému zneniu, aby to bolo v prospech slovenskej kinematografie. Ďakujem.