Boris Susko — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, na druhú časť vašej otázky, a to či mám vyvodiť osobnú zodpovednosť za pokles vyšetrovania korupcie, za zmenu štatistík a za údajný rozvrat právneho štátu, odpoviem jasne, že nie. Stojím si za zmenou trestnej politiky štátu, ktorú sme nastavili v roku 2024 a teraz vysvetlím prečo - vecne, bez emócií a s faktami. Hovoríte o vnímaní korupcie. A keď hovoríte o vnímaní korupcie, pravdepodobne narážate na index vnímania korupcie, a teda povedzme si presne, čo to je. Ak si zoberieme index vnímania korupcie, ktorý vypracoval, vypracoval Transparency International, je treba povedať, že je úplne jasné, že ide o index vnímania, že to nejde o nejaké dáta, ktorými je možné, možné operovať a čo vyplýva aj z metodiky toho, ako táto štatistika bola vypracovaná. Nie je to o počte odsúdených, nie je to o objeme preukázanej škody, nie je to počet právoplatných rozsudkov. Je to prieskum medzi respondentmi, podnikateľmi a expertami, ako situáciu subjektívne vnímajú. Ak sa vo verejnom priestore mesiace používa jazyk katastrofa, rozvrat, kolaps, potom sa nečudujme, že vnímanie je, samozrejme, negatívne. Ale trestnú politiku štátu nemôžme riadiť podľa pocitov. Musíme ju riadiť podľa právnych princípov, podľa efektívnosti a podľa reálnych výsledkov. A, mimochodom, ak hovoríme o tejto štatistike, hovoríme o poklese o dve miesta, nie o prepade na koniec rebríčka. Ak by situácia bola tak dramatická, ako ju opisujete, bavíme sa o desiatkach miest, nie o marginálnom posune, kde v tom rebríčku je 182 krajín a my sme na pozícii 61. Pokiaľ ide o zmenu Trestného zákona, od roku 2024 je účinný nový Trestný zákon, kde sme zmenili okrem iného hranice škody, trestné sadzby a premlčacie lehoty. Každý, samozrejme, právnik, ale aj, aj logicky uvažujúci človek vedel, že to ovplyvní štatistiky. Ak zvýšite hranicu škody, časť skutkov prestane byť trestným činom. Ak upravíte premlčanie, niektoré skutky, ktoré sa vyšetrujú a respektíve nevyšetrujú iks rokov, tak prestanú, prestane ich byť možné, možné stíhať. To predsa sme všetci vedeli a my sme to aj otvorene hovorili. A to nie je zlyhanie systému, to je logický dôsledok takejto trestnej, zmeny trestnej politiky štátu. A poďme k tým dvetisíc trestným, beztrestným za daňové podvody. Z analýzy Generálnej prokuratúry, ktorá bola odprezentovaná, sa operuje číslom dvetisíc skutkov. V titulku to, samozrejme, znie veľmi zaujímavo a veľmi dobre, respektíve negatívne, ale z tejto, z tej analýzy nevieme presne, koľko z týchto vecí prešlo do správneho, respektíve daňového deliktuálneho konania. A to je podstatné. To znamená, že skutok, ktorý nie je dnes trestným činom, môže byť stále postihnutý v správnom respektíve daňovom konaní. Zmenou trestnej politiky štátu my sme jednoznačne povedali, že, a chceli dosiahnuť, že trestné právo je prostriedok ultima ratio, to znamená, má sa používať vtedy, ak na postihovanie daného protiprávneho konania nepostačujú iné formy postihu a to aj z hľadiska proporcionality uloženej sankcie vo vzťahu k spôsobenej škode. Keď sa bavíme o daňovom, daňovom konaní alebo o daňových predpisoch, tak v prípade nejakého daňového deliktu táto daň nezaniká, je potrebné ju uhradiť. V rámci daňových deliktov je možné uložiť sankcie, ktorými sú vysoké peňažné pokuty, neznamená to beztrestnosť, ale je to len zmena režimu z trestnoprávneho postihu na iný druh postihu v rámci toho, aké možnosti štát má. Každý rozumie svojmu vlastnému rodinnému rozpočtu, preto skúsme si to vyjadriť na nejakej finančnej logike. Sedemsto eur verzus 30-tisíc eur. Dovoľte mi jednoduchý príklad. Ak niekto nezaplatí, neodvedie alebo skráti daň vo výške do 700 eur na dani, tak podľa doterajšieho právneho modelu mohol byť postihnutý trestom odňatia slobody, ak sa nemýlim, až na päť rokov. Rok väzenia stojí štát, teda všetkých daňových poplatníkov, ktorí sa na to skladajú, cirka 30-tisíc eur. Teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)