Marián Viskupič — faktická poznámka, 46. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ondro, súhlasím s tebou, že to čítanie, áno, to tristné čítanie tých Zbierky zákonov iks razy, že skutočne to bola nejaká brzda pre tie prílepky a aj ja si myslím, že to bude odbrzdené, keď to už nebude treba čítať. S tým absolútny súhlas. Rovnako so všetkým, čo si povedal. Ale ja to kúsok posuniem. Už sme aj zabudli na pána ministra, ktorý je radšej schovaný niekde vzadu, nech tu naňho nesvieti, nie vzadu, ale teda medzi, medzi poslancami, a on je predkladateľ. A ja mám rád, že poďme hľadať riešenia. Ja som presvedčený, že pán minister mal buchnúť po stole a v prvom kroku to nemal vôbec dovoliť, hej, a ešte stále môže proste povedať, že nie, že teda zjavne takto by to nemalo byť, že tie, že tie prílepky zaznieť nemajú. A teraz že prečo. Minister financií by mal byť minister, ktorý prvý medzi rovnými alebo ako to povedať, ktorý má dbať na jasné pravidlá. Proste jeho zákony proste sú daňové, odvodové, hlavne daňové. Proste malo by to byť všetko presné, jasné, zjednodušujúce podnikateľské prostredie. Toto by sa mali ježiť ministrovi financií chlpy, že sa takéto niečo ide diať. Keby to bolo kdekoľvek inde, keby sa to viazalo na nejaký zákon z kultúry, ale nie, že si toto chce dať vlastne pod zákon o bankách. Toto je normálne, že toto pán minister, keď toto umožňuje a umožní, tak normálne hovorí, že nemá a nemal by byť minister financií. To je úplný opak toho, o čo by sa mal minister financií snažiť. To je normálne, že to fakt, že týmto si podpisuje pán minister to, že nie je pán minister. Fakt, pán minister Kamenický, skúste sa na to ešte raz pozrieť. Buchnite po stole, povedzte kolegom, že takto nie, že môžu ísť či už skráteným alebo štandardným legislatívnym procesom, že vy si nenecháte takto przniť vlastne prostredie legislatívne a vôbec celkové, fakt. Ďakujem.