Irena Bihariová — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené poslanecké plénum, o, už sme tu párkrát začuli teda, že opozícia, zvlášť moji kolegovia z Progresívneho Slovenska komunikujú v tejto veci akosi podráždene, nedajbože agresívne, tak mi dovoľte začať jedným pozitívnym príbehom. Je veľmi starý. Ja som bola vtedy v mimovládnej organizácii a stala sa taká vec, že sa organizovali protesty pred Bonaparte voči vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi. A jeden nemenovaný opozičný politik tam priniesol, ja neviem, ani čo to bolo, na žeriave nejaký stroboskop alebo ja neviem čo a malo to blikať do okien, v ktorých teda býval Robert Fico so svojou zákonitou manželkou Svetlanou Ficovou. Napriek tomu, že už vtedy bola spoločnosť polarizovaná a viete si predstaviť, že aké to môže byť nepríjemné, keď sa zastanete toho druhého tábora, tak mi došlo mimoriadne, priam nevyhnutné, aby som to urobila a upozornila, že takto to, prekrista boha, nerobme. Zápas, politický, sa má viesť voči politikovi, nemá nijakým spôsobom následkami absolútne v žiadnej rovine, dokonca ani svetlami do izby a stroboskopom a blikaním a bliakaním a neviem, ježíš, bliakaním (rečníčka sa obzrela na predsedajúceho), ale pozerala som, pozerala som toto, Krátky slovník slovenského jazyka, ide o kodifikované a spisovné slovo, čiže môžeme ho používať smelo, je to normálne, normálne slovo. No čiže ani bliakaním, ani nijakým iným spôsobom nemá byť dotknutá rodina, rodina a príslušníci politika. No a keď túto svoju, hej, svoju spomienku dám do kontrastu s dneškom, tak my sme dnes v rozprave, kde sa celý deň rozprávame o tete Šimečkovej, už aj o tatovi Šimečkovi, oni majú ešte aj psa Bublinu, keby teda sa ešte žiadalo, že si kopnúť do kohokoľvek toho, hej, nejakým spôsobom súvisí s predsedom Michalom Šimečkom. Dostali sme sa dokonca k pomenovaniam, ako progresívna kauza, prosím vás pekne, ja som Progresívne Slovensko spolu zakladala. Akého ďasa mám ja čo s účtovníctvom pani, pani Šimečkovej, keď to nazývate progresívna kauza. Počuli sme tu takisto dokonca, že Michal Šimečka má morálnu zodpovednosť za konanie svojej matky. A to je čo presne? Vy ste tu bardi, nech sa páči, poďte nám povedať, ako sa vyvodzuje morálna zodpovednosť politika za prešľapy administratívne, neviem, dopravné, prípadne aj trestnoprávne, tak sa ocitnú vo vašich rodinách. Čo presne vtedy robíte? Čo si ju má odvolať z role matky? Ale čo má, akú morálnu povinnosť vyvodiť? Možno si, ja neviem, ste zvyknutí, že dáte si, ožehlíte si košele a budete sa cítiť, že ste morálne očistení. Takisto tu padlo slovo, a teda to bolo mimoriadne zaujímavé, že padlo z úst ministra Takáča, ktorý sa asi náhodou na chvíľku prevtelil do role trestnoprávneho sudcu, ktorý vyslovil, že v tomto prípade sa jedná o dokonaný podvod. A ja som si vtedy hovorila, že kde ste, pán podpredseda Gašpar, keď vás prezumpcia neviny potrebuje, hej, že kde sú vaše, kde sú vaše procedurály, ktorými žiadate, aby sa vyslovilo ospravedlnenie za prejudikovanie viny a kvalifikáciu skutku? A ja viem, že teda máte, pán podpredseda, väčšiu citlivosť pre slovo bliakať, ale ako som teda povedala, v tomto prípade aj Krátky slovník slovenského jazyka používa tento pojem ako a vníma ho ako kodifikovaný a správny. Ak už teda som pri pánovi podpredsedovi, nedá mi v tomto kontexte si pripomenúť, ten proces odvolávania nášho predsedu Michala Šimečku z postu podpredsedu, pretože ja si skutočne nepamätám, dokonca ani v tej, hej, keby som urobila nejakú kritickú reflexiu vo vzťahu k strane SMER, v jej vývoj, ja si naozaj nepamätám taký, hej, dôkaz flexibilnej morálky a taký dôkaz, neviem, až montypythonovského bizáru, aký sa stal vtedy. Mišova mama nie je ani obvinená, ani obžalovaná. Áno? Ale pre túto chvíľu si predstavme, že by bola. Akú, sakra, morálnu povinnosť obžalovaný podpredseda odvolávať jej nevinného neobžalovaného syna, za to, že by bola obžalovaná jeho matka. Hej? Toto je v ktorom etickom kódexe? Kde ste ho stvorili? Kto vám takéto rady dáva? Ktorý pán Boh? A to teda, ako som povedala, Michalova matka nie je ani obvinená, ani obžalovaná. A tu sa cíti obžalovaný podpredseda dostatočne eticky kvalifikovaný, aby on mohol zastávať funkciu podpredsedu, ale Michal Šimečka, ktorý nemá na rováši nič, zero a teda ani jeho matka, bol obvinený z toho, že koná protidemokraticky. Ja neviem, čo to je, ale dosť na to teda, aby bol odvolaný z tejto funkcie. Tak toto sú tie, tá flexibilná morálka a tie rovné metre, ktoré ste tak veľmi požadovali, a ktorých ste teda, hej, sa cítili, že tých dvojakých kilometrov, že vy ste práve tou obeťou. Ešte jednu poslednú možno vec, ktorú mám za potrebu zmieniť, je tá zodpovednosť. Viete, to je to absurdné, že tuto teta Šimečková od začiatku povedala, že je pripravená znášať zodpovednosť, ak sa preukáže akýkoľvek typ jej pochybení. A tu v pléne dneska zaznieva, keď sa, hej, má vyvodiť zodpovednosť voči Lajčákovi, kokos, jak keby tu bol nejaký gumený medvedík, ktorého ilumináti dostali do nejakej nechcenej komunikácie so sexuálnym predátorom. To z neho robíte. Jako keby on neniesol žiadnu vinu. Ako keby nebolo na, teda strane premiéra celkom legitímne oprávnenie očakávať, že ho mal okamžite odvolať, keď sa vyskytli aké, už tie prvé náznaky, teda že je v spojení so sexuálnym predátorom a pedofilom ešte skôr, než sme teda čítali celú tú ich výživnú komunikáciu. Mohla by som takto pokračovať. Aj už to tu zaznelo, nebudem to opakovať. Ako vyvodzuje zodpovednosť povedzme minister vnútra, ktorý je ochotný sa domáhať na Ústavnom súde, dobíjať sa do dverí, aby sa teda vyhol tej sankčnej povinnosti platiť exekúciu. A nevraviac teda o tom, nevraviac teda, že by si hej, chcel kvôli svojmu vlastnému procesu meniť zákon, ako sme to koniec koncov zažili. Od začiatku volebného obdobia tejto vlády, kedy kvôli svojim vlastným procesom menila legislatívu. Pre mňa je toto celé, dámy a páni, akože jedna z najhorších rozpráv, aké tu vedieme. Je dôkazom hlbokého, hlbokého úpadku. Ja sa hanbím za to, že proste niekedy ako dieťa som verila, že sociálna demokracia stelesnená s vami môže v niečo prospešné priniesť tejto krajine, lebo priniesla a dám tri bodky, nech som neni vyvedená zo sály. A teraz iba si na chvíľku skúste predstaviť, keby sme klesli na vašu úroveň a že by sme robili to, čo robíte vy, ale nie že budeme vyťahovať vašich rodinných príslušníkov, ale ja teraz napríklad pôjdem tuto do Topoľčian za 80-ročnou pani mamou Roberta, premiéra Roberta Fica, budem sa jej pýtať, že toto čo ako ste vychovali takéhoto syna? Pôjdem za vašimi bratrancami, sesternicami, budem ich obťažovať tým, čo sa vám kladie za vinu, či už právom, neprávom, a budem proste, hej, politiku vykonávať tak, že bude obťažovať a do toho vťahovať vašich rodinných príslušníkov. Takto to má byť? Takto má vyzerať politická súťaž? Toto je tá slušnosť, o ktorej sme tu neustále poučovaní? Že my už nevedieme politickú diskusiu v príčetných rámcoch, prepáčte, mám niekedy pocit akoby toto, hej, prostredie, toto plénum využívala nejaká iná planéta, kde odkladá svojich teda ľudí zbavených spôsobilosti na právne úkony. Tak to niekedy vyzerá. Ja by som sa naozaj, hej, že ak táto rozprava už akúkoľvek končí, ja neviem, ani čo má byť jej účelom a čomu to teda akože má docieliť, ale aby sme sa, hej, naozaj z tej úcty, hej, k pluralitnej a slobodnej politickej súťaži vrátili k normálnemu zápasu, k normálnym konfliktom, ktoré sa týkajú programu, problémov ľudí, hodnôt a nie k takýmto neustálym intergalaktickým taľafatkám. Ďakujem. (Potlesk.)