Ján Ferenčák — iné vystúpenie, 46. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona Slovenskej národnej rady číslo, ktorým sa dopĺňa zákon SNR číslo 369/1990 zbierky zákonov o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 zbierky zákonov o katastri nehnuteľností o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam katastrálny zákon v znení neskorších predpisov. V prvom rade vám chcem poďakovať, že ste prišli takto hneď ráno na rozpravu aj nie vo veľkom počte, ale niekedy počet neznamená kvalitu, takže si vážim, že ste, že ste, že ste tuná. Takže v uvedenom, v uvedenej tlači alebo v uvedenom návrhu zákona predkladám vám tento návrh, ktorý sa na prvý pohľad môže zdať ako technický právna úprava, ale tu chcem vás možno upriamiť, aby ste sa nenechali zmiasť, pretože ide o riešenie, ktoré zasahuje do samotných zákonov fungovania Územnej samosprávy. A do právnej istoty občanov. Do schopnosti štátu a obcí poskytovať ľuďom služby, ktoré im patria. Jedná sa o veľký problém, ktorý niekedy trvajúci aj niekoľko desiatok rokov. Na území Slovenskej republiky aj niekoľko desiatok obcí, ktorí dodnes nemajú vysporiadané katastrálne hranice, a tí občania sú v týchto územiach, ktoré sa nazývajú sporné ponechávaní ako rukojemníci. Kde dokonca z môjho pohľadu dochádza aj k porušovaniu ich ústavných práv. Slovensko má v súčasnosti práve desiatky takých prípadov, kde sa obce sporia o hranice. Nie mesiace, nie roky, niektoré spory trvajú viac ako tri desaťročia, a toto je konkrétny návrh zákona, ktorý rieši tento problém. To je to čo je úloha Národnej rady prináša také zákony, ktoré riešia problémy, ktoré trápia občanov, a ktoré vyriešia ich problémy. Nie len ich. Budeme zvyšovať a prenášať tieto problémy na občanov. A tieto spory sa netýkajú len mapy, týkajú sa priamo ich každodenného života. Pretože po prvé, kde majú platiť dane, alebo podnikateľ nevie, od ktorej obce si má pýtať povolenia a tak isto rodina nevie kde má pridelený obvod, a to je právo na materskú školu alebo školský autobus. Sú to množstvo problémov, dokonca a máte katastrálnu hranicu cez svoj byt, tak nemôžte s týmto bytom narábať. Neviete ho predať, neviete ho zapísať, neviete s ním vôbec, vôbec nič robiť. Z toho pohľadu, z môjho pohľadu tam dochádza k porušenie ústavných práv vlastníctva tohoto občana. Že nemôže narábať svojvoľne so svojim majetkom. Máme aj prípady, kde ľudia bývajú v dome, ktorého kuchyňa je v jednej obci, obývačka v druhej. To nie je obraz moderného štátu v 21. storočí, to je obraz právneho chaosu, ktorý sa už tu vlečie desaťročia v našom štáte. Žiaľ doterajšie riešenia, ktoré boli predložené zlyhali. Súdy rozhodovali úrady konali, ale nikdy, nikdy, nikdy sa občania tí, ktorí žijú na týchto územiach nedočkali definitívneho a predvídateľného riešenia. Samotný aj prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini upozornil, upozornil pri vetovaní zákona O prioritných okresov, že nevyhnutné hľadať efektívne riešenia sporov medzi obcami a citujem ,,obce sa dostali do situácie, že obyvateľ má kuchyňou v jednej obci a obývačku v druhej a žiadnej súdne rozhodnutie neprinieslo trvalý výsledok". Inými slovami naše právo zostalo slepé a nedokázalo reagovať na realitu. Ak by som citoval možno viac ešte z vyjadrení prezidenta, prezident Slovenskej republiky vo svojich pripomienkach, ktoré uplatnil voči zákonu, ktorý som spomínal O podpore prioritných okresov, takisto zdôrazňuje potrebu hľadať efektívne riešenia situácií, kde obce v záujme so, v rozpore so záujmami svojich obyvateľov vedú navzájom spolu dlhodobé súdne spory. A tieto súvislosti, a v tejto súvislosti je potrebou ukončiť spory obcí o územie ktorých dostal obyvateľov do situácie, že majú kuchyňu v jednej obci obývačku v druhej a žiaľ žiadne z mnohých súdnych rozhodnutí nebolo trvale s jasným a konečným riešením. Desiatky rokov trvajú tieto problémy a tento návrh, ktorý ja predkladám je ich riešením, aby sme vysporiadali som povedal takú prizmu nepravosti, ktoré sa deje na Slovensku a v prvom rade je občan. Občan a riešenie také, aby reflektovalo vôľu občana. Podstata tohto zákona, ktorý som predložil tento návrh stanovuje, že spor medzi otcami trvá viac ako desať rokov, čiže nie sú to spory, ktoré vzniknú alebo ktoré by mohli do budúcna vzniknúť, ale sú to spory, ktoré jednoducho sú a nevedia nájsť efektívne riešenie medzi sebou obce. A po druhé, ak sporné území urbanistický splynulo s územným jednej obce teda život už jasne ukázal ku komu patrí. Tam by to malo byť už jednoznačné. Potom môže Okresný úrad v sídle kraja rozhodnúť o zmene hraníc aj bez súhlasu jednej zo strán, ktorá sa len obštrukčne bráni a blokuje riešenia. Dnes takéto riešenie Okresný úrad v sídle kraja nemá, a ak bude citovať podľa aktuálneho platného znenia § 2 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení, už dnes rozhoduje o inej zmene územia obce Okresný úrad v sídle kraja. Touto navrhovanou zmenou sa rozširujú jeho kompetencie rozhodnúť v taxatívne vymedzených prípadoch, ako som spomínal, že spor trvá viac ako desať rokov a samotná časť je, splynie s územím inou obcou, a vtedy môže Okresný úrad v sídle kraja rozhodnúť. Je to zásah do výkonu samosprávy, áno, ale zásah nevyhnutný primeraný a v súlade s verejným záujmom. Pretože tam, kde samospráva stratila schopnosť riešiť veci v prospech občana, tam musí prísť úloha štátu. Ak hovorím, že štát má mať určité kompetencie, a v prvom rade má mať v svojich, v svojej pozornosti občana, tak v týchto prípadoch musí byť ten rozdiel jasný a silný štát v tomto smere má zohrať takúto úlohu. A hlavne rešpektovať vôľu a právo občana. Ústavné a právne hľadiská návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Článok 65 hovorí jasne, obec samostatne hospodári a rozhoduje o svojich záležitostiach ale vždy v rámci zákona. A zákon má chrániť nielen obec, ale aj obyvateľa. Ústavný súd opakovane zdôraznil, že vymedzenie obmedzenie samosprávy je možné, ak sleduje legitímny cieľ a je primerané. V tomto prípade je cieľ jasný, ochrana práv občanov, právna istota, odstránenie chaosu. Ešte raz podotýkam, niekoľko desiatok, nechcem povedať 33, 34 ročné spory, ktoré dodnes nie sú doriešené a dané územia jednoducho tým trpia. Z pohľadu ústavných a právnych hľadísk návrh je v súlade s Ústavou ako som spomínal, navyše ide o riešenie, ktoré korešponduje s aplikačnou praxou najvyššieho súdu a s doktrínami záver, s doktrinálnymi závermi odborníkov na katastrálne právo. Zmena katastrálneho územia je deklaratívna právny stav má odrážať realitu. Nie opak. Čo sa týka praktických dôsledkov dnešného stavu. No. Jednoducho tieto sporné územia majú obmedzený prístup k eurofondom, nedokážu, daná obec, ktorá tú správu vykonáva na danom území iná obec im bráni jednoducho tieto zdroje nemôžu byť použité v týchto, týchto častiach pretože sa nevedia dohodnúť, obec nemôže čerpať financie nie je jasné, že komu tá projektová lokalita patrí a tieto územia žiaľ na Slovensku máme ich niekoľko desiatok chcem poukázať na to. Na druhej neefektívny výber daní, občania platia do nesprávnej obce a platia dvakrát. Jednoducho sa tu hráme s tými občanmi bezdôvodne a chceme to vyriešiť. Problémy s infraštruktúrou, nikto tam neinvestuje, tak si viete predstaviť po tých desiatok rokov, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú ulice, kanalizácie, verejné osvetlenie. To znamená to územie sa stáva územný nikoho nechcem to prirovnávať k nejakým územia, kde sa stali nehody, ale jednoducho to územie chrádne a nepatrí už do dnešného, dnešného storočia. No a osobné komplikácie pre občanov. Nejasnosti s trvalým pobytom, dokladmi tí občania sú rukojemníkmi štátu, žiaľ a sporov dvoch obcí a prístupu k verejným službám. Toto nie sú banálne detaily. Toto nie sú banálne detaily, je to každodenná frustrácia tisícov ľudí, ktorí týmto trpia. Čo sa týka argumentu z pohľadu zásahu do výkonu samosprávy už dnes Okresný úrad má. Určité kompetencie my len rozširujeme túto kompetenciu o tú, ktorá je definovaná v tomto návrhu zákona. Áno zákon hovorí, že Okresný úrad môže v sídle kraja môže rozhodnúť aj bez súhlasu obce, ale len vo výnimočných prípadoch. Ak spor trvá desať rokov viac ako desať rokov a realita už zodpovedá jednej obci, to znamená urbanisticky sa tieto územia splynuli. Čiže už de fakto by to mala byť jedna obec, ale de jure to tak nie je. Alebo de jure by to malo byť a defakto to tak nie je. pozitívne, takisto na občanov rodiny a infraštruktúru pozitívny, aj na životné takisto má pozitívny, pretože dochádza k investíciám danom území. A tu treba povedať, že celkový pozitívny dopad je na výkon samosprávy a tým pádom aj na život občanov. Čo sa týka možno záveru by som povedal, že dúfam, že tento zákon nájde oporu, nielen v koaličných radoch ale aj u opozície, pretože rieši, rieši desaťročia trvajúce problémy, ktoré máme, ktoré máme na Slovensku. Nie je tých obcí veľa, len je ich niekoľko desiatok, ale pre tých, ktorý žijú v týchto sporných územiach je to, je to problém, je to taký problém, že nevedia, nevedia ako sa s tým vysporiadať a často riešením z tohto územia títo občania odchádzajú, pretože žiť v takom, v takej neistote a vákuu jednoducho nedokážu. A musím povedať, že práve také sporné územia sa stávajú do budúcna územím nikoho,, a je to, je to nie v prospech občanov a takto to vieme vyriešiť jednoduchým zákonom, alebo rozšírením kompetencie Okresného úradu v sídle kraja. Osobne pevne verím, že parlament je tým miestom, kde sa majú riešiť problémy, kde tieto problémy ak sú ak vieme ich vyriešiť ich máme vyriešiť, máme mať vždy pred očami toho občana lebo kvôli nemu tu sme, on nás volil, on chce aby sme tieto problémy riešili a nie zástupné témy, ktoré niekedy tú počúvam a jednoducho neriešia ten problém občanov ako takých. preto aj vás chcem vyzvať apelovať na vás, aby ste podporili tento zákon je to zákon, ktorý pomáha ľuďom. Možno poviem to tak jednoznačnejšie, že nenechajme občanov žiť ďalej v situácii, kde majú kuchyňu v jednej obci obývačkou v druhej. Potom niečo zlyháva a tu musím povedať naozaj štát zlyhal. Zlyháva. Pretože viac ako 30 rokov, nevie vyriešiť problém, ktorý reálne existuje. Tak to je len odďaľovanie a by som povedal pred sebou tlačenie problémov, a takto to vieme vyriešiť. Nenechajme Slovensko byť krajinou, kde máme tu nekonečné spory a nevieme hľadať riešenia, my máme byť tí, ktorí tie riešenia prinesú, rozhodnú a ideme riešiť iné. Má to byť právna istota a zdravý rozum, ktorý by tu mal panovať. Možno veľmi jednoducho ešte poviem, prečo tento zákon som aj predložil, pretože mám aj osobnú skúsenosť, z mesta Kežmarok. Pretože tam je spor, ktorý trvá 34 rokov. A tu musím zdôrazniť, my sme tých 34 rokov za tých občanov bojovali, pretože je to ucelené územie, a nie je to preto, lebo je predložený, lebo niektorí môžu povedať, no kvôli, kvôli Kežmarku to chceli. Nie my sme vyhrali súd. Najvyšší ===== ... z mesta Kežmarok, pretože tam je spor, ktorý trvá 34 rokov. A tu musím zdôrazniť, my sme tých 34 rokov za tých občanov bojovali, pretože je to ucelené územie a nie je to preto, lebo je predložený, lebo niektorí môžu povedať, no kvôli, kvôli Kežmarku to chceli, nie, my sme vyhrali súd, najvyšší kasažný súd nám priznal, že to sporné územie patrí do územia Kežmarok. Čiže tento zákon sa netýka mesta Kežmarok, my sme vyhrali. Občania, ktorí žijú v tom spornom území, sú už občanmi mesta Kežmarok, ale je niekoľko desiatok obcí na Slovensku a viem, že aké problémy majú tí ľudia a chcem pomôcť im, aby takéto problémy nemali a malé obce nepôjdu do takých súdnych sporov, aké mesto Kežmarok muselo so susednou obcou viesť. Ale my sme vyhrali, nie je to zákon o meste Kežmarok, pretože tam už je to rozhodnuté, ale množstvo som tu nevymenoval problémov, to by som bol možno pol hodinu len vymenovať, v čom dochádza k porušeniu alebo, by som povedal, k frustrácii tých ľudí, ktorí žijú v tom území, a my to vieme vyriešiť a bolo by veľmi zlé, ak by sme to nevyriešili. Ďakujem pekne.