Ján Ferenčák — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Kolegyne, kolegovia, ďakujem v prvom rade za diskusiu aj za podnetné, podnetné návrhy alebo možno smerovanie, kadiaľ táto diskusia by sa mala naberať. V prvom rade chcem zdôrazniť ten časový moment aktualizačný. Tento návrh bol podaný pred pol rokom skoro, takže aj to vnímanie aktuálnosti daného problému, to som na začiatku zdôraznil, je podstatne iný a takisto zdôrazňujem, že som sa rozhodol ponechať tento návrh na prerokovanie napriek tomu, že bol odsúvaný, pretože si myslím, že takáto diskusia na túto pôdu parlamentu patrí. Nemáme riešiť len každodenné a dennodenné problémy, ale máme sa zamýšľať aj nad základnými hodnotami, ktoré tento štát tvoria, a ktoré tento štát formujú a teraz chcem tak sa povzniesť na to, kto je dnes v koalícii, opozícii, tak ma teší, že je tu všeobecná zhoda, že mali by sme mať ako štát jeden pevný bod, ktorý by mal nemenný alebo mal by byť taký pevný, že sa oňho môžme všetci oprieť a zmluvou štátu s občanmi je Ústava Slovenskej republiky. Ak do tej ústavy my vstupujeme každé volebné obdobie a možno aj niekoľkokrát, tak takýto pevný bod sa stratil a potom vznikne naozaj to, čo dnes tu bolo konštatované, že aj ústava sa stala politickým bojom politických strán. Na presadzovaní svojich záujmov, presadzovaní svojich ideológií, na presadzovanie svojho politického programu a teší ma, že v rámci diskusie zaznelo, že mali by sme našu ústavu napraviť tak, aby každý v nej našiel svoje miesto a teraz vám poviem, čo je vôbec ústava, lebo to je dôležité. To je dôležité. Je nielen o tom, aké kto má právomoci, ale je o tom, aké hodnoty my považujeme za nedotknuteľné, nedotknuteľné. Každý občan by sa mal stotožniť s ústavou a my musíme mať také, ja by som symboly štátov. Ako chcete vy občanom povedať, že si Slovák, buď na to hrdý, ten štát stojí pevne na dobrých základoch, keď tie základy sú rozbité. Tá pevnosť v tom štáte chýba a preto ľudia potrebujú nádej, potrebujú víziu a potrebujú aj parlament a ľudí, ktorí povedia, že sa pozerajú dopredu nielen na volebné obdobie jedného týždňa, mesiaca, možno dvoch rokov do volieb. To je ústava. Ústava by mala byť pevným bodom pre nás všetkých, pre nás všetkých a takto by sme sa mali k nej správať. Ja som povedal, že preto som to nechal, pretože považujem že my nemáme, nemáme pevné body v tomto štáte a to je jedno koaličný, opozičný dnes si tu, zajtra si tam, možno sa to pomení, ale pevný bod, o ktorý sa všetci môžme oprieť. Nemenné nedotknuteľné v ústave je ľudská dôstojnosť. To tam je napísané. Rovnosť pred zákonom. Veď to je hodnota, veď to si treba vážiť. Sloboda slova, viery, svedomia. Každý má mať to právo. Do toho sa nesmie zasahovať. Už sme si prežili, ja som bol aj dieťa komunizmu za socializmu, viem, čo to znamená. To si treba, veď my si tieto hodnoty prestávame vážiť a to je to, o čom by mala tá diskusia byť. Nezávislé súdnictvo. No tak tu práce máme asi veľa pred sebou nie? Každý do toho vstupuje a to nehovorím o tejto vláde, hovorím predchádzajúce a tak ďalej. Každý to chce meniť. Ochrana menšín a pluralita názorov. Veď tam sa má každý stretnúť, to mala byť ústava, každý mal sa tam nájsť a jednoducho to majú byť nemenné veci, ktoré by sme si mali ctiť. Súhlasím s tým, že táto diskusia by mala prebiehať, z môjho pohľadu je to ústavný právny výbor, ktorý by ju mal mať nadnesenú, mal by sa jej venovať a z môjho pohľadu aj možno špecifikovať veci, keby došlo k takejto zmene dvojtretinovej v ústave, čo z tej ústavy je potrebné dať preč, ktoré nespĺňa tieto základné hodnoty. S tým súhlasím. Tá diskusia by tam kľudne mala prebiehať a mal by byť konsenzom možno pomaličky z tej ústavy dávané tieto veci ako bola ochrana a neviem čo, dávaná preč. Hej. To tam nepatrí. My sme ten základný dokument zmenili na volebný program ako všetkých no dobre aj koaliční, opoziční všetky dobre. A v prvom rade sme zabudli na jednu vec. My, keď chceme tým občanom dávať nádej a víziu, že ten štát vie, čo robí, čo je tá reprezentácia, ktorú volí, ten štát niekde dáva aj víziu, my by sme mali chrániť ústavu a hlavne odbúrať politický vplyv na zmeny v ústave. A to je jedno, že dnes je tak, druhá tak. Lebo dnes nie je tu konsenzus. Niečo sa stalo, potom tí druhí s tým nesúhlasia, potom zas sa niečo stane, tí druhí s tým nebudú súhlasiť. Zhoda tu nie je. Tu by mala byť zhoda, že dobre, dajme veci preč konsenzom, nech prebieha tá diskusia niekde, kde môže prebiehať intenzívnejšie a z môjho pohľadu je to ústavnoprávny výbor a nech sa nájde konsenzus, že možno pomaly, pomalými krokmi, ale postupne z tej ústavy dávať veci, ktoré tam nepatria. To nie je proces jedného dňa, toto je zákon na desiatky rokov. Ak chceme ten štát mať, aby fungoval desiatky rokov ešte, no tak musíme ho na niečom postaviť, nemáte dobrý základ, ten dom sa zrúti, veď to každý pochopí aj malé dieťa, ak poškodíte základy, ten dom spadne, je len otázka času kedy. To je ústava. Budujme symboly, symboly a hodnoty základné, ktoré tento štát definujú a ľudia im budú veriť, budú na nich stáť nie politicko-ideologické dokumenty a tu môžu vám povedať, viete, tých riešení je veľa, ako povedal aj pán kolega Dostál dvojkomorový parlament. Áno aj to je jedno z riešení. Hej. Ale to je ten konsenzus, ktorý by možno mal vyvstať, že, že čo. Mojim, mojou snahou bolo čo najjednoduchším spôsobom zabezpečiť ochranu možno tých základných vecí, ktoré som tu spomínal v tejto ústave. Aby aj tam nedošlo k zmenám, lebo ani to nie je garancia, že ak ak to bude deväťdesiatka, ja nevravím teraz, ale možnože do budúcna, že aj tieto hodnoty sa tam budú meniť a my na ústavu máme nahliadať nie z pohľadu dneška, ale z pohľadu budúcnosti a z pohľadu možno tak až by som povedal, jak ten orol z vrchola sa pozrie na tú krajinu, tak až takto by sme sa možno mali pozerať na ústavu, lebo je to základný dokument, na čo sa všetci môžme oprieť. Ďakujem ešte raz za diskusiu, za podnety, návrhy a pevne verím, že takáto diskusia bude prebiehať aj v iných bodoch. Pekný deň.