Boris Susko — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Takže vrátil by som sa teda k svojej rozprave k reakcii na pozmeňovací návrh pána poslanca Dušenku. Keďže už to nebol v sále, je tu, je tu teraz, tak skúsim zopakovať od začiatku ten komentár k jeho návrhu zákona. Čiže ešte raz, exekúcia ako podmienka toho byť štatutárom alebo spoločníkom, ako som povedal, nejde o novú právnu úpravu je tam, je tomu tak už dlhodobo a pán poslanec sa snaží obmedziť túto podmienku len na exekúciu na peňažné plnenie. Nevidím dôvod, prečo rozlišovať medzi povinným v exekúcii na peňažné a nepeňažné plnenie. Návrhom sa preberá súčasná právna úprava, ktorá smeruje k ochrane spoločnosti ako takej. Pozícia konateľa zakladá zodpovednostné vzťahy medzi spoločnosťou a konateľom a vyžaduje určitý stupeň odbornej starostlivosti zo strany konateľa. Ide o opatrenie na boj proti ustanovovaniu bielych koní do funkcie štatutárnych orgánov. Ďalej zverejňovaním údajov o konečných užívateľoch výhod. Obchodný register je už roky nastavený na tom, že údaje o končenom užívateľovi výhod sú neverejné a nie sú súčasťou ani výpisu z obchodného registra. Na prístup k údajom o koncových užívateľov výhod slúži v Slovenskej republike registre právnických osôb, kde tiež nie sú úplne prístupné každému. Dôvodom tohto stavu je, že Súdny dvor Európskej únie zrušil časť takzvanej AML smernice, ktorá vyžadovala publicitu údajov o koncových užívateľov výhod bez obmedzenia. To, že náš zákon o obchodnom registri predpokladá, že preberá časť údajov o koncových užívateľov výhod z registra partnerov verejného sektora, je odbúraním povinnosti, aby podnikateľ tieto údaje zapisoval do dvoch rôznych registrov súčasne. Ďalej, pokiaľ ide o reťazenie jednoosobových spoločností s ručením obmedzením, ustanovenie sa navrhuje vypustiť na základe požiadaviek z právnej praxe, kedy sa ustanovenie ukazuje ako neefektívne. Každej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzením postačuje akákoľvek ďalšia osoba na to, aby spoločne založili neobmedzený počet iných spoločností s ručením obmedzením. Hoci smernica takúto výnimku umožňuje, vo všeobecnosti nie je v členských štátoch takáto úprava zavedená. Považujeme za vhodné na tomto návrhu zotrvať. Pokiaľ ide o verejnosť registra autorizácií vedených Slovenskou advokátskou komorou, pán poslanec sa snaží otvoriť register Slovenskej advokátskej komory určený na evidenciu autorizovaných zmlúv a iných dokumentov. Nesúhlasíme s týmto návrhom, register autorizácií vedený advokátskou komorou v zmysle návrhu sa zriaďuje pre interné účely komory. Tento register obsahuje dokumenty a zmluvy, ktoré autorizovali samotní advokáti. Obsahuje listiny, ktoré sa týkajú obchodného registra, ale aj samotné autorizované kúpne zmluvy v zmysle novely katastrálneho zákona sa tento rozsah ďalej rozšíri. Týmto listinám zákon prisudzuje kvalifikované postavenie vo vzťahu k registrácii, na rozdiel od notárskych listín však nie sú verejnými listinami. Listiny podliehajú advokátskemu tajomstvu, nakoľko listinu autorizuje advokát len vtedy, ak ju vyhotovil. Komora vedie zoznam týchto listín na účely prípadného disciplinárneho či trestného konania. Neexistuje dôvod, prečo by takéto súkromné listiny mali byť zverejňované rovnako, ani prečo by údaje z nich mali mať účinky voči tretím osobám. Pokiaľ ide o ochranu citlivých údajov obchodného tajomstva a takzvanú transakčnú diskrétnosť, zverejnenie obsahu registra by predstavovala neprimeraný zásah do súkromnej autonómie zmluvných strán. Na rozdiel od verejných registrov, ako je napríklad kataster nehnuteľností alebo obchodný register, ktoré zverejňujú výsledok právneho úkonu, napríklad zmenu vlastníka alebo konateľa a podobne, register autorizácií obsahuje samotný titul, teda zmluvu a procesné detaily. Autorizované zmluvy často obsahujú detailné informácie, ktoré nie sú a nemajú byť verejné, ako sú napríklad štruktúra kúpnej ceny, zdroje financovania, výška vlastných zdrojov, čísla bankových účtov, vedľajšie dojednania, zmluvné pokuty, odkladacie podmienky či mechanizmy riešenia sporov, ktoré sú predmetom alebo môžu byť predmetom obchodného tajomstva. Ďalej, povinnosť mlčanlivosti nie je v tomto prípade výsadou advokáta, ale základným právom klienta na dôvernosť právnej pomoci. Register autorizácií je v podstate centralizovaným elektronickým archívom časti klientskych spisov, a preto musí požívať rovnakú ochranu ako fyzický spis v kancelárii advokáta. Povinnosť mlčanlivosti je absolútna s výnimkou zákonom stanovených prípadov, ako je napríklad daňová kontrola alebo predchádzanie trestnej činnosti. Ak by bol register verejný, komora by sa de facto stala nástrojom na plošné prelomenie tejto mlčanlivosti bez zákonného dôvodu a bez súhlasu a príkazu, respektíve súdneho príkazu. Advokátska mlčanlivosť slúži ako bariéra proti neobmedzenému prístupu štátu k súkromnej sfére občana. Register autorizácií pod správou Slovenskej advokátskej komory garantuje, že štát má prístup k údajom len procesne regulovaným spôsobom, napríklad na vyžiadanie orgánov činných v trestnom konaní, daňových úradov a podobne, nie plošne a automaticky. Ak by klient vedel, že dokument zverený advokátovi bude automaticky zverejnený v registri, narušilo by to samotnú podstatu vzťahu advokát – klient a viedlo by to k obchádzaniu profesionálnej právnej pomoci. Neverejnosť registra autorizácií nie je snahou o utajovanie nekalých praktík, ale nevyhnutným predpokladom pre bezpečný, diskrétny a zákonný výkon advokácie. Slúži na ochranu klienta pred podvodmi a stratou súkromia, pričom plne rešpektuje kontrolné právomoci štátu prostredníctvom špecifických zákonných postupov. Hoci notárska zápisnica je verejnou listinou, jej samotný obsah, text zmluvy nie je verejne prístupný. Do notárskej zápisnice a do notárskeho spisu môže zo zákona nahliadať len účastník právneho úkonu, prípadne osoby, ktoré preukážu právny záujem. Široká verejnosť nemá právo čítať obsah zmlúv spísaných samotným notárom. Notársky centrálny register listín slúži výlučne na evidenčné účely a obsahuje iba informáciu o existencii danej listiny pod konkrétnym bežným číslom s uvedením notára a dátumu, ale neobsahuje naskenované znenie zmlúv ani detaily transakcie, ako je to aj pri registri autorizovaných zmlúv advokátskou komorou alebo advokátom, čo by v tomto prípade teda bolo porušené a tá ochrana je v tomto prípade, prípade rovnaká. Ak štát pri notároch, ktorí majú postavenie orgánu verejnej moci, garantuje neverejnosť obsahu zmlúv v registroch, neexistuje žiaden legitímny dôvod, aby pri advokátoch vyžadoval zverejňovanie plného znenia identických typov transakcií. Pravdepodobne ste si, pán poslanec, pomýlili zbierku listín s notárskym centrálnym registrom listín, pretože notársky centrálny register listín je takisto neverejný s výnimkou tých údajov, ktoré som povedal, a tá porovnateľnosti neverejnosti vo vzťahov k registrom autorizovaných zmlúv je v zásade, v zásade rovnaká. Čiže toľko k vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Ešte možno k tej poslednej veci, položka 7b. Pokiaľ ide o zákon o súdnych poplatkoch, sa vecne nedotýka obchodného registra a teda nesúhlasíme s tým, aby sa takýmto spôsobom táto právna úprava rozširovala. Takže toľko z mojej strany k tomuto pozmeňujúcemu návrhu a ostatné som už povedal v predchádzajúcich častiach. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.