Július Jakab — faktická poznámka, 46. schôdza

Ďakujem. Tak ja sa čudujem, že aj keď si hovoril ten svoj príbeh, Roman, aj keď si hovoril tú skutočnosť, ktorá nastala, lebo to nie je len tak príbeh, že to je nejaká rozprávka, to je skutočnosť, ktorá nastala v roku 2013, že vyšetrovatelia, ktorí boli pod Gašparom, jeho priami podriadení, tak proste nastrčili do auta Mikulcovi niečo, za čo ho potrebovali odstíhať, za čo ho potrebovali naháňať. Tak ja sa pýtam, že kde chcete zájsť? Teraz sa pozerám tuto na koaličných kolegov, kde chcete zájsť? Nedáte si ešte nejaké stredoveké metódy, že nás budete ťahať za koňom alebo, ja neviem, budete zvoniť na zvone alebo nás budete upaľovať, alebo čo ešte? Nás budete na kolese lámať za to, čo povieme? Čo si ešte vymyslíte? Ja vás tu sledujem celý čas, ako tam sedíte ako päť peňazí, ja sa vás pýtam, teraz sa vás pýtam, pozerajte sa na mňa, v pohode: Vy ste chlapi? Vy ste chlapi? Toto robia chlapi, že nevystúpite celý čas, že to neviete obhájiť? Že si tam ani nesadnete dopredu, že sa tu skrývate popod balkóny? Takto sa to robí, že keď tak, tak niečo povykrikujete z tej lavice? Si neviete stáť za svojim slovom, sa necháte zneužívať touto vládou? Ja neviem, akože ja byť vašimi deťmi, tak sa vás na to pýtam, že či sa normálne nehanbíte proste toto prijímať? Keď viete dobre, o čo ide. To neni, že vy ste hlúpi. Vy dobre viete, čo prijímate, sa postavíte pred zrkadlo ráno a si poviete, že takto je to v poriadku, že robím to pre svoju rodinu, že majú teplé fleky, teplé kšefty, neviem. Toto je ono? To ste chceli celý život robiť, tam sedieť a stláčať tlačítka, ako vám niekto prikáže? Aby ste niekoho naháňali, niekomu ublížili, aby ste niekomu dávali pokuty? Si vstúpte do svedomia aspoň na chvíľu, že či toto je ono, kvôli čomu ste tam skladali sľub, chytali ste tam dvojkríž a ste hovorili, ako to bude super a že budete sa zastávať slovenského národa, lebo zatiaľ je to veľká hanba, páni. (Potlesk.)