Dávid Dej — faktická poznámka, 46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem ti za vystúpenie, v ktorom si to zhrnula podľa mňa, že pod všetko by som sa podpísal a bolo to veľmi dobre demonštrované. A teda mňa najviac zaujali také tri veci. Ja som si napísal poznámky. Jedna z nich je, hneď v úvode si hovorila, že keby sme žili na dvoch odlišných planétach, ja mám, tento pocit mám už tak dva roky, sa priznám, odkedy tu sme, že to sú naozaj dva že odlišné svety, ktoré sa absolútne nikde nestretávajú a toto je len ďalším dôkazom toho. Jednoducho sa naozaj pozrime, že čo tých ľudí trápi. Chodíme tu už vyše roka po Slovensku. Ľudí trápi ekonomika, trápi ich to, že mladí ľudia odtiaľto odchádzajú, trápi ich, že nemajú jednoducho možnosť sa adekvátne zamestnať a byť finančne ohodnotení natoľko, aby na Slovensku dokázali uživiť svoju rodinu. Mne naozaj nikto na žiadnom z týchto stretnutí, ktoré absolvujeme intenzívne po celom Slovensku, mi nikto nepovedal, že tu niekoho trápi, že vlastne treba zmeniť rokovací poriadok. V konečnom dôsledku, že to, čo vy tu aj riešite, že mám pocit, že už aj začínajú chápať sčasti aj vaši voliči, veď v konečnom dôsledku tie prieskumy to dokazujú, ale nechcem vám nijako radiť. Ja keby som bol na vašom mieste, čokoľvek by som sem doniesol, nie som si úplne istý, či by to bola zmena rokovacieho poriadku. No a tá druhá vec je tá slušnosť. Presne. Ja to tu mám aj podčiarknuté. Ono, keď podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar začne hovoriť o slušnosti, to je niečo, ako keby zlodej začal niekomu radiť, aké si má namontovať bezpečnostné dvere. To je proste úplný nezmysel. Tie zákony, s ktorými sem táto koalícia dokázala prísť, keby ja ich sem mám doniesť, tak sa prepadnem do jadra zeme. V živote by som ani z garáže tie návrhy zákonov, niekoľko prílepkov, ktoré vy ste sem dokázali doniesť, by som s nimi neprešiel ani cez dvere a nieto ešte hovoril o slušnosti. Takže vieme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)