Karol Janas — faktická poznámka, 46. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja musím povedať za seba, že ja vítam, že konečne prichádzame so zmenou rokovacieho poriadku. Drvivá väčšina z nás, aj keď si to možno nechcú priznať, tak musí uznať, že už je najvyšší čas. Dokonca ja si myslím, že už dávno bolo neskoro. To, čo sa tu deje, je niekedy až neuveriteľné. Parlament, Národná rada Slovenskej republiky, by mal byť chrám, v ktorom sa diskutuje, v ktorom sa odborne argumentuje. Diskusie môžu byť tvrdé, môžu byť ostré, zakiaľ sú argumentačne podložené, tak to predsa nikomu nemôže vadiť. Ale ja poviem tiež len vlastnú skúsenosť. Ja dlhé roky zasadám v zastupiteľstvách, či nášho mesta, alebo Trenčianskeho samosprávneho kraja a úprimne vám poviem, že nikdy som nezažil toľko nenávisti, toľko zloby, toľko, toľko agresivity, čo zažívam tu a dokonca si dovolím povedať aj, toľko slabej odbornosti. To, čo sa tu deje, to je len snaha prekričať svoju neodbornosť, svoju neznalosť krikom, vulgarizmami a útokmi na svojich protivníkov. A ja budem rád, keď sa to zastaví. Budem rád, keď toto dokážeme useknúť a keď vrátime parlament, Národnú radu aj poslanca tam, kde by patril. Veď dneska polovička z nás keď ide na spoločenské akcie, tak povie, že radšej ani nepovedzte, že som poslanec Národnej rady, lebo keď si predstavím, že by ma porovnávali s tými ľuďmi, čo sedia tu naľavo, tak radšej, radšej nie. Buďme radi, ak sa niečo zmení. Ale ja som osobne skeptický. Ja si myslím, že ak usekneme to vulgárne, tú zlobu, ktorá je tu v tejto miestnosti, ona sa len prenesie mimo tejto miestnosti. Charakter ľudí sa nedá zmeniť, ani tie návyky, ani to, čo si priniesli do tohoto parlamentu. Ďakujem. (Potlesk.)