Irena Bihariová — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. No akokoľvek s pánom ministrom sa možno nezhodneme na téme sociálnej podpory núdznych, tak tu, naopak, kvitujem v tejto konkrétnej parciálnej téme, že sa dostala do užšieho epicentra, pretože už naozaj sociálne služby sú takou, by mali byť tepnou sociálnych politík a možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého. Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov, kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku s dlhodobou kómou, potom neskôr dostal metastázovanú rakovinu, mama najprv dostala rakovinu štítnej žľazy, potom rakovinu nedávno prsníka. A napriek tomu teda, že ešte nie sme v tej situácii, že by sme teda museli pre nich zabezpečovať tento typ starostlivosti, si odmalička, odmlada uvedomujem, že jedného dňa ma to počká. A to je ďalší aspekt tejto problematiky a to je feminizácia chudoby, že my ženy sme v podstate v situácii, kedy najprv vychovávame svoje deti, kým sú vlastne na základnej škole, potom na strednej škole a potom na nás pripadne starostlivosť o rodičov a ostávame automaticky odrezaní aj od kariéry, aj od iných príležitostí, aj, nedajbože, teda keď je ešte žena samoživiteľka a samorodič. Čiže presne kvôli týmto elementom je nesmierne dôležité, aby toto, presne toto v súčasnej dobe aj pri tej demografickej prognóze ostávalo v epicentre záujmu tejto vlády. A pokiaľ ide o financovanie, viete, že ja sa častokrát rozprávam s ľuďmi presne o tom, že na konci dňa im ani tak nevadí to, že musia odviesť dane a že vlastne každá služba má svoje náklady. Ja si myslím, že, chvalabohu, už sme pokročili od takého toho prototypného, prokapitalistického zmýšľania, že dane sú okrádanie bohatých a pracujúcich. Len oni by chceli vidieť za tie dane nejakú protislužbu. A ja si myslím, že keby videli, tak by aj toto ochotnejšie platili a boli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)