Alojz Hlina — faktická poznámka, 43. schôdza

Rozmýšľam nad tým, že odkedy špičkoví, svetovo uznávaní odborníci publikujú v bulvári. (Smiech v sále.) Že mne to, mne to niekedy chodí taký bulletin slovenskej advokácie, nie vždy si to pozriem, ale niekedy sa tam začítam a obdivujem tú ekviliribistiku, viete, že u tých právnikov viete obdivovať, že ako dokážu sa hrať so slovom. Ja by som ten článok, podľa mňa by mal byť tam, nie, uznávaná kapacita. Dakedy bolo také že Sex-tabu, sa to váľalo po šatniach a kade-tade (povedané so smiechom), nič v zlom, ako niekedy, ale ten Nový čas nemá ďaleko, viete, že toto mi na tom nesedí. Tak a tu zaznelo nie raz, nie dvakrát, že autorita. Ja by som bol opatrný s týmto výrazom a možno to už, áno, možno to je aj tým, čo som, už dlhšie sa tomu venujem, že čo tí dvaja ľudia boli schopní aj s pánom Burdom, že mne tam tá autorita naozaj nepasuje. Takže nečudujte sa. Podľa mňa, viete, ako sa hovorí, že aká krajina, taký dekan. Akože ak je toto Alma mater, ak je toto naša najlepšia vysoká škola, ak je to creme de la creme právničtiny, tak nemáte tam niekoho lepšieho? Že viete, že podľa mňa od toho novembra podľa mňa tu ľudia študujú, chodia po svete, čítajú knižky a snažia sa, podľa mňa by sme tam našli niekoho a nie zberateľa funkcií. Ja som na to upozorňoval, keď sa ten chlapík stal šéfom tej volebnej komisie za HLAS, viete, že to naozaj nedáva zmysel, že prečo by dekan. Dekan má byť autorita. Áno, mal by byť obrovskou autoritou, ale že sa niekto ulakomí na nejakú, ja neviem, koľko tam platia za tú funkciu predsedu tej volebnej komisie, ak sa na to niekto ulakomí, tak to má u mňa od autority strašne, ale strašne ďaleko.