Karol Janas — faktická poznámka, 43. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja niekedy tak premýšľam nad tým, čo zaznie aj z tej vedľajšej časti snemovne, pretože ja sa snažím vždycky byť slušný, snažím sa byť vecný, nikdy som na nikoho osobne neútočil, ale to, akým spôsobom sa tu ad hominem útočí na ľudí, ktorí prejavia iný názor, zachádza, zachádza už priďaleko. Máme tu názory, ktoré, ktoré sa prezentujú, že kde sú tí odborníci, ktorí podporili aj niečo opačné, ako vravíte vy. No kde by boli, keď zažívajú alebo majú zažívať takú obrovskú vlnu, hej, tu nenávisti, ako momentálne zažíva profesor Burda, ináč špičkový slovenský odborník, medzinárodne uznávaný, na trestné právo, keď zažívať majú to, čo zažíva Soták, jeden z najväčších zamestnávateľov na Horehroní a na Slovensku, len zato, že povedia iný názor? Tak každý si radšej zahryzne do jazyka. Navyše to, čo som tu počul pred chvíľou, keď poslanec Vančo ešte povie, no to sa ešte na neho pozreme. Vy sa radšej pozrite na to, akí plagiátori tu riadili krajinu, keď bol predseda vlády, predseda parlamentu, dokonca minister podozrivý minimálne z neetického správania. Ale my by sme sa mali venovať odbornej stránke toho, čo sa tu deje a to je to, ako je možné, že ochranu môžu mať naďalej ľudia, ktorí dajú fiktívne oznámenie, ktorí dostanú možno ochranu aj preto, že ten, to podanie vtedy vykazovalo znaky, že je oprávnené a za chvíľu sa zistí, že je úplne neoprávnené, že je falošné a naďalej podľa toho zákona, ktorý tu je, tri roky majú ochranu ľudia, ktorí vyložene zavádzali a často aj klamali pri tých podaniach. Toto by mala byť vec, ktorú treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)