Karol Janas — faktická poznámka, 43. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa budem snažiť byť vecný a nemám rád, keď to tu skĺzava niekedy do osobných atakov, útokov, to nemá ani s parlamentarizmom, ani so slušnosťou nič spoločné. Čo sa týka celého tohoto legislatívneho návrhu, tak všetko sa v tejto diskusii alebo väčšina tejto diskusie sa točí okolo skupiny policajtov, ktorí boli postavení mimo službu, lebo boli podozriví, že zneužívali právomoc a že dostali tú ochranu neoprávnene. Otázka je, a teraz si úplne odmyslime tú skupinku, čo urobiť s tým, keď zistíme, že niekto naozaj dostal ochranu neoprávnene, keď zistíme, že niekto požiadal o ochranu z fiktívnych dôvodov. A dneska nemáme žiadny spätný mechanizmus. Napríklad aj v tomto prípade prokurátor, ktorý ju poskytoval, už na prokuratúre nepracuje a ostatní sa vyhýbajú o tom rozhodovať. Ja by som chcel upozorniť na dve veci, prečo podľa mňa treba tento systém opraviť a treba ho nejako legislatívne dať do poriadku. Máme tu rozhodnutie správneho súdu, ktorý jedného z nich vrátil do aktívnej činnosti, ale na druhej strane si treba povedať, že je to v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu z 27. marca tohto roku, keď Ústavný súd úplne jednoznačne povedal, že minister mal povinnosť postaviť trestne stíhaných policajtov mimo službu a nehovorí tam nič o tom, že by tu mal byť nejaký zákon na ochranu oznamovateľov. Ten Ústavný súd v tom rozhodnutí toto nespomína. A rozhodnutie Ústavného súdu dokonca úplne jasne naznačuje to, že zákon na ochranu oznamovateľov nebol prijímaný na to, aby poskytoval ochranu trestne stíhaným osobám. Tak asi tu máme dve rozhodnutia dvoch rôznych súdov, ktoré sú v protiklade, a keď na také niečo legislatíva príde, mala by to riešiť.