Irena Bihariová — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem za slovo. No ty si to, Mišo, tak priblížil možno z takej tej podnikateľskej perspektívy, keďže ja som teda nikdy nepodnikala a v tomto prípade naozaj sa moja chudoba volá výhodou, tak nemám ani auto, ani vodičák a som odkázaná častokrát, keď sa prepravujem zvlášť krížom cez Bratislavu s deťmi, chodiť taxíkom a vtedy si vypočujem strašne veľa z tých vecí, ktoré si vlastne povedal aj ty a spája to ten svet tých obyčajných ľudí možno s tými problémami, ktoré si popisoval ako problémy v podnikateľskom prostredí. A napríklad teraz keď som šla sem, ma viezol jeden taxikár, ktorý mi hovoril, že ten prípad nedávny, ženy, ktorú v Petržalke dopichali, že to bola vlastne teda mama jeho kamarátky a popisoval mi, teda len takto z rukáva mi vytiahol asi päť prípadov len z Petržalky, čo-kde-koho okradli a ako sa tam naozaj, presne ako si ty povedal, že boja tie predavačky večer vyjsť po zmene domov. A ja som zrazu nevedela, čo mu mám povedať, že ako to riešime, lebo som si spomenula, že veď my sme tým vlastne, hej, začínali. Tuto kolegyňa Zuzana Števulová dala aj procedurálny návrh teda, že aby sme túto rozpravu teda, hej, odložili a predradili si ten horalkový paragraf. A tu sa presne ukázala tá, tá priorita, hej, že nejde, nejde o to, čo má pomôcť ľuďom. Tento zákonodarný zbor naozaj netvorí tie všeobecne záväzné právne predpisy pre ľudí, ale supluje výkonnú moc. Chce sa po nás, aby sme rozhodovali individuálne prípady niektorých ministrov a poťažmo podpredsedu parlamentu a vydávali nejaké správne akty, hej, že neriešime to, čo máme, a zaoberáme sa boľačkami konkrétnych politikov.