Jaroslav Spišiak — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega, hovoril si vo svojom príspevku, že je veľmi nevyhnutné, veľmi dôležité, aby taká inštitúcia jak Úrad na ochranu oznamovateľov bol absolútne nezávislý, nezávislosť že je veľmi dôležitá, samozrejme je. Takže ja som lovil v pamäti, že koľko takýchto riaditeľov a vedúcich pracovníkov nezávislých inštitúcií, ktoré boli kreované ako nezávislé, tí riaditelia boli vyberaní rôznymi komisiami, čo najviac nezávisle, koľko z takýchto šéfov boli ženy. Tak spomeniem si na dva prípady. Aktuálne je tento, o ktorom hovoríme, a predtým bola riaditeľka ústavu na kontrolu liečiv. Obidva čelili enormnému tlaku zo strany politikov, zo strany politickej vôle, konkrétne pán Matovič proti riaditeľke, nevzdala sa, nezlomila, vydržala a bojovala za tú nezávislosť, hoc proti svojmu vlastnému komfortu. Teraz máme druhý prípad, zas žena a zas bojuje, nevzdá sa, nepokloní sa a zas je predmetom útoku. Dokonca v tomto prípade prejaviť tú nezávislosť ani jej nebolo jednoducho umožnené, lebo ten Matúš Šutaj Eštok ani len nepožiadal ten úrad o súhlas k personálnym opatreniam. Jednoducho nepožiadal, takže ako mohla ešte viac prejaviť svoju nezávislosť. Nepožiadal a tvrdia, že je nezávislá. Čiže dve ženy, obidve držia, obidve sa nesklonia. Vo všetkých ostatných prípadoch to boli muži, v drvivej väčšine sa priklonili, sklonili sa, pokľakli pred politickou svojvôľou, či už boli volení takou alebo inakšou politickou garnitúrou. Dokonca aj striedali kabáty. Volila ich jedna politická garnitúra, počas druhej priklonili, sklonili, možno riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu momentálne sa javí, ktorý drží nezávislosť. Snažil sa ju držať pán Lipšic... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)