Michal Truban — faktická poznámka, 43. schôdza

Jáj, Tina, takto zrána si rovno naložila, som tu prišiel a počúval som ten tvoj príspevok a teda bolo mi z toho ťažko, ale ani nie z toho, ako si to rozprávala, ale z toho, čo si hovorila. Vlastne však popísala si celý ten, celý problém, aký je, aký je zrušením tohto úradu, ale ja tam vypichnem také dve veci, ktoré mne sa z môjho pohľadu zdali podstatné. Prvé, čo mňa na tom veľmi hnevá, je presne tá prioritizácia, ktorú si hovorila. Že namiesto toho, aby sa tu riešili poriadne veci, veci, ktoré trápia túto krajinu, tak sa tu rieši nejaký úrad, ktorý aj dobre fungoval. Však jeden za mnohých, mohli by sme tu vyťahovať rôzne príklady, čo by mala táto vláda robiť, ale keď sa točíme okolo tej témy trestov alebo zvýšenej kriminality, tak deň predtým, kedy sa Šutaj Eštok s Ficom postavili na tlačovku, že idú rušiť tento úrad, tak v Petržalke zlodej dobodal predavačku. Podľa mňa tá ich tlačová správa mala byť o tom, resp. tá mimoriadna vláda mala byť o tom, že si mali sadnúť všetci ministri a začať riešiť, aby sa takéto veci neopakovali, ale nie, oni zasa riešia len seba. S celým tvojím príspevkom som viac-menej súhlasil, akurát som nesúhlasil s tým takým tvojím optimizmom, že to sú, tu sú veľa ľudí, ktorí naozaj chceli z tejto vládnej koalície robiť aj nejakú pozitívnu prácu, pretože keby to tam kdesi mali v sebe, tak by sa už ozvali pri, a nehovorím teraz pri rušení a pri zákonodarných veciach, ale pri všetkých tých kauzách, ktoré sa tu deje. Veď tam aj netreba čo vysvetľovať, posledná kauza Voderady, niečo, čo sa nedalo predať za 5 mil., sa predalo štátu za 17. Tam netreba nič, treba sa len ozvať a oni to nerobia. Takže ja som neni taký optimis... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)