Michal Truban — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Nie, nie. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán Puci, minister a pán Puci, spravodajca. Tam ste? Tak, pán minister, ale ja sa nečudujem, že tu nesedí, lebo ja by som tu tiež nesedel, keby som priniesol do Národnej rady takýto rozpočet. Môžeme počkať, pán minister príde za minútku, ak chcete. On tu príde, keď chcete počkať, alebo budete pokračovať. Budem pokračovať, keď príde a akurát príde presne v okamihu, kedy mám pre neho pripravenú analýzu jeho práce, lebo priniesol do parlamentu rozpočet dobrých správ. Hovoril to aj premiér Fico, že toto je rozpočet dobrých správ. A to dobrá správa v tom rozpočte je asi taká, ako keby vás niekto tri roky okrádal a bil. A po treťom roku na tretíkrát príde, že už sa neboj, už mi iba daj peniaze, facku ti už nedám, že asi také dobré správy sú tento rozpočet. Ja tu mám pripravené všetky možné číselká, deficity, dlhy a ďalšie veci, o ktorých sa rozpráva pri tomto rozpočte, ale ja sa pozriem na tento rozpočet z takej osobnej skúsenosti alebo skúsenosti podnikateľa a majiteľa firiem a človeka, ktorý videl množstvo rozpočtov firemných aj veľkých firiem. Videl, ako sa pripravujú a videl, aký majú vplyv potom na ich fungovanie. A viacerí poslanci, neviem, či minister alebo pán Huliak to hovoril, že on je hospodár so sedliackym rozumom. A ja ako majiteľ firmy, a myslím si, že nie som sám, keby riaditeľ tej firmy alebo CFO alebo finančný riaditeľ takejto firmy prišiel s takýmto rozpočtom. Po troch rokoch útrap, po troch rokoch toho, tá firma by vykrachovala, bola by deficitná, dlh by sa aj zvyšoval, museli by sme znižovať mzdy, báli by sme sa o svoju vlastnú budúcnosť, nevideli by sme slnko na konci tunela a čakal by som, že takýto finančný riaditeľ sa teraz postaví pred majiteľa firmy a ukáže rozpočet, tak tá schôdzka by netrvala ani 5 minút. Tohto človeka by som okamžite vyrazil a hovorím, nie som sám. Budem rád, keď nejaký podnikateľ, ak to náhodou niekto pozerá, ale pochybujem, že podnikatelia pozerajú prenosy z parlamentu, lebo majú trošku aj inú robotu na práci, ale pokiaľ toto niekto pozerá a existuje podnikateľ alebo majiteľ firmy, ktorý by takéhoto ministra, ktorý prinesie takýto rozpočet, naďalej udržal vo svojej funkcii, nech sa prihlási a veľmi rád sa s ním stretnem a porozprávam. Prečo by takéhoto človeka všetci vyhodili? Pretože po týchto troch rokoch útrap by človek prišiel s plánom, ako prežiť nejaké ďalšie obdobie. A doniesol by plán, ktorý by ukazoval, že naďalej firma alebo naša krajina bude deficitná, veľmi deficitná. Dlh naďalej bude rásť, aj dlh pod jeho hospodárením narástol. To by úplne nevadilo, lebo však sú rôzne obdobia aj v štáte, aj vo firme, kedy potrebujete svoje peniaze na prežitie, investujete ich na rast a snažíte sa vidieť svetlo na konci tunela a poviete si: „Dobre, prežijem jeden, dva, tri roky a potom naša firma narastie, budeme mať zisk a budeme sa tu mať všetci dobre.“ Ale tento plán, ktorý doniesol, taký vôbec nie je. Navyše by priniesol plán, ktorý ide proti vízii. Ide proti tomu, čo si vo firme hovoríme, že kam chceme mať túto krajinu, a on by doniesol úplne presný opak. Ďalšia vec, za ktorú by okamžite letel, je, že v tom pláne klame. Zneužíva tam čísla a v tom pláne je netransparentný. Sú tam položky za obrovské sumy, o ktorých nechce povedať, na čo idú. Predstavte si, že vo firme majiteľovi, a majitelia štátu sú občania, by takýto finančný riaditeľ prišiel a povedal, že tu ja mám miliardu, tu mám 2 miliardy. A načo to tam máte? No, to vám nepoviem. Takýto človek by okamžite musel letieť. Ale to najdôležitejšie a najhoršie na celom tom rozpočte je, ako som povedal, že tam nie je žiadna nádej. Po týchto troch rokoch útrap v tom dokumente nevidíte žiadnu, žiadnu nádej na to, že vyjde slnko, že sa to zlepší, že naša firma, naša organizácia, naša krajina sa niekam posunie. A teraz to nie je také, že nevidím to ja ako ten majiteľ firmy a mám finančného riaditeľa, ktorý je nejaký génius. Možno sa do toho nevyznám, tak sa pozriem na nejakých konzultantov, pozriem sa na iných skúsených podnikateľov, pozriem sa na iné organizácie, čo na to hovoria, čo hovoria na tento rozpočet. Však ja nie som najmúdrejší. V štáte sa pozerali na to odborári. Zle. Pozerali sa na to zamestnávatelia. Zle. Pozreli sa na to samosprávy. Zle. Pozrel sa na to kontrolný úrad. Zle. Pozreli sa na to rôzni vedci, ekonómovia. Zle. Neexistuje nikto v štáte okrem tejto koalície, okrem tohto finančného riaditeľa, ktorý by hovoril, že tento rozpočet našu krajinu niekam posunie. A takým pekným symbolom toho, že tento rozpočet je taký zlý, je, že tam je tá transakčná daň. Že tento finančný riaditeľ sľuboval, že tam nebude. A nakoniec je tam. Najväčšia hlúposť, akú táto krajina vo svojom daňovo-odvodovom systéme kedy mala. Absolútne hlúpy venezuelský experiment, ktorý je tam znova iba a len preto, aby oklamal občanov. Aby z nich vytiahol ďalšie peniaze. A pretože úplne na začiatku, keby nechceli robiť transakčnú daň, tak počas tejto konsolidácie by museli zvyšovať iné dane a oni si mysleli, že keď zavedú transakčnú daň, tak si to nikto nevšimne a potajomky budú peniaze odchádzať a bude to také nejaké novum, že to nikto neuvidí, že to nie je zvýšená DPH-čka alebo že to nie je zvýšená DPH-čka. Veľakrát nás potom takýto finančný riaditeľ, keď príde do firmy, tak začne samozrejme sa obhajovať a kritizovať. Povie, že dobre, však ako by ste to robili vy? Čo mám teda robiť? Ja som bol dotlačený, firma už krachovala, nemohol som, tu som mal len tri roky, nedalo sa urobiť. Čo by ste robili vy? Poviem za Progresívne Slovensko. X-krát sme to už hovorili a dám znova iba jednoduchý príklad, čo sme navrhovali, aby sme sa nedostali do tejto situácie. Na začiatku tohto obdobia sme tejto koalícii predložili priamo zákon o príspevku na bývanie. Namiesto adresnej energopomoci alebo respektíve neadresnej mohol byť zákon o príspevku na bývanie, kde v Čechách to vyriešilo práve rodinám, ktoré mali problém s tým, že keď začali energie rásť, tak dostali príspevok na bývanie. Mohli sme to robiť aj my. Ušetrili by sme miliardy na energopomoc. Tento rok je stále na energopomoc okolo 350 – 370 miliónov €. To všetko by bolo ušetrené, vďaka tomu by nemusela byť transakčná daň. Keby nebola transakčná daň, nevyhnali by ste tak strašne veľa ľudí do šedej a čiernej ekonomiky. Výber z daní by sa veľa zlepšil. Prišlo by tu viac investícií a rast by sa aspoň trošku niekam posunul, a nie tak ako teraz. Nebudem tu rozprávať o efektívnejšom riadení štátu, ako by sme nemali 30 tajomníkov, ako by sme nerobili kšefty, ako je napríklad Migal na a Mirri Slovensko a nový portál za 100 miliónov €, ktorý v zásade všetci hovoria, že nikto nepotrebuje a ktorý hovoril, že nebojte sa, to bude z eurofondov. Nakoniec to bude zo štátneho rozpočtu. Naopak, investovali by sme, eurofondy by sme oveľa lepšie čerpali, podnikatelia by mali oveľa viac peňazí, samosprávy by mali oveľa viac rýchlejších a lepších peňazí. No a prečo by som takého človeka na konci už úplne vyrazil? Lebo si predstavte, že tento človek po všetkom tomto, po týchto troch hrozných rokoch toho, ako mal tú firmu opraviť a doviedol ju do presného opaku, by si ešte pýtal, ako si oni vtedy pýtali, zvýšenie peňazí. Tento človek si vypýtal, že chce viac peňazí pre seba, ale tejto firme, našej krajine ich vôbec nedal. Ja to zhrniem a tým, čo môžem povedať za nás, za Progresívne Slovensko, že pokiaľ my vymeníme túto vládnu koalíciu, tak garantujem, že tu nebudú žiadne hlúpe dane a naopak, že slovenskí podnikatelia budú mať oveľa viac rýchlejších a kvalitnejších peňazí na svoje investovanie, garantované aj z Európskej únie a budeme sa tu mať oveľa lepšie a naozaj aj ten hospodársky rast to krásne ukáže. Ďakujem pekne.