Ladislav Kamenický — iné vystúpenie, 43. schôdza

aj tá smernica vydá. Ktoré zabezpečí kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ ani zákony by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejme, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania. Každý tu hovoríte o tom jak máme zľahčovať to čo budú robiť podnikatelia. Takže tento systém by mal, mal pomáhať predvyplniť daňové priznania podnikateľom. Orgány finančnej správy budú mať súčasne údaje o uskutočnených transakciách v čase vyhotovenia faktúry a budú môcť tak okamžite preveriť reálnosť transakcie a v prípade identifikácie nezrovnalosti pristúpiť ku konkrétnym krokom zaisťujúci elimináciu prípadného podvodného nezaplatenia DPH. A o DPH tu budeme ešte dnes hovoriť. Čiže bavíme sa tu o tom ako sa má zabrániť ináč karuselovým podvodom ak ako tak, že budeme mať v reálnom čase budeme vidieť čo sa deje a automaticky kontroly vedia nabehnúť tam kde tieto podvody by teoreticky mohli vznikať. Takže tento systém zabráni samozrejme nejakým potencionálnym únikom. Čiže bavíme sa o využívaní preventívnych inštitútov správy daní napríklad (nezrozumiteľne vyslovené) z rozdelenia platby takzvanej plits paymant. Čiže predbežné opatrenie alebo zriadenie záložného práva. Navrhovaná úprava prispeje nie len k posilneniu systému DPH ale i k zabezpečeniu rovnakých podmienok na trhu. K technickej modernizácii účtovníctva, zníženiu administratívnej záťaže. Elektronické faktúry umožnia automatizované spracovanie počítačovými systémami bez nutnosti ručného prepisovania údajov čím sa výraznej miere šetria náklady dnes vynakladané zasielanie a spracovávanie faktúr. Rozsiahla analýza vplyv na podnikateľské prostredie predpokladá zníženie nákladov podnikateľov o cirka 55 miliónov eur čo vyplýva výrazný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže implementačné náklady boli vyčíslené v nižšej sume, čiže 35 miliónov eur. Uvedené opatrenia vychádzajú zo smernice VIDA, o ktorou som už spomínal, ktorá v celej Európskej únii ustanovuje povinnú refakturáciu a oznamovanie údajov od roku 20, 30. Čiže my to zavádzame o tri roky. O tri roky chceme to zaviesť o tri roky skôr. Novela zákona DPH o DPH síce pre tuzemských platiteľov zavádza tieto povinnosti skôr od roku 2027 a však takým spôsobom, aby od roku 2030 nemali žiadne problémy pri zavádzaní celoeurópskeho riešenia už v obsiahnutom predkladanom návrhu zákona. Návrh zákona samozrejme so sebou prináša aj vplyvy pre podnikateľov, ktorí budú potrebovať čas na implementácie, technické riešenia, poradenstvo pri prechode na nový formát fakturácie pričom ministerstvo financií a finančná správa už dlhšie intenzívne komunikuje s verejnosťou cieľov zabezpečiť, aby prechod na elektronickú fakturáciu bol plynulý. Prečo prichádzam dnes s týmto zákonom a myslím, že to je aj to odpoveď pánom k partnerom našim koaličným zo strany HLAS, že potrebujeme tento zákon spustiť od 1.1., aby sme stihli veci, ktoré sme nastavili z hľadiska nefaktúry v rámci, v rámci procesu. Čiže preto s tým prichádzam práve teraz, hej? Čiže, aby bolo jasné. Súčasne s cieľom zamedziť obchádzanie aj platenia dane navrhujeme zaviesť registráciu DPH skupiny z úradnej moci, ktoré sa eliminujú schémy spočívajúceho vo využívaní viacerých spoločností ovládaných pravidlá jednou osobou, tak aby sa vyhli povinnej registrácii a platenia DPH. Poviem príklad. Najčastejšie ide zakladanie viacerých obchodnostných spoločností s cieľom výkonu činností s vysokou pridanou hodnotou napríklad realitné kancelárie takým spôsobom, že keď sa výnos v kalendárnom roku blíži k sume 50 tisíc eur, tak sa zakladá ďalšia realitka a ďalšia. A máme tu realitky, ktorá sa nechcem povedať, že realitka 1, realitka 2, realitka 3 a stále to má rovnaký názov a takto sa obchádza zákon. Čiže týmto, touto novelou sa k tomu chceme, chceme vyhnúť. Utlmí sa činnosť tejto spoločnosti do konca toho roka a v tej istej činnosti sa pokračuje ďalšími spoločnosťami. Mám za to, že finančná správa dostane do rúk nástroje, ktoré pomôžu zachytiť podvodné schémy a už na začiatku a nie až po podaní daňových výkazov kedy sa často iba kontrolujú už nefunkčné a nemajetné spoločnosti. No a teraz sa dotknem, dotknem sociálnych, sociálnych podnikov. Čiže prečo ideme zvyšovať. Zvyšujeme a hovorím to úplne otvorene a boli tu kritiky. Myslím, že tu je pán starosta a pán poslanec, ktorý hovoril o sociálnych podnikoch ako o zdrojoch určitých podvodoch na DPH a hovorím bavíme sa aj o zvýhodňovaných niektorých druhov podnikania v zmysle, v zmysle verejných obstaraní. Bolo to kritizované myslím aj pánom ministrom Tarabom a podobne. A ja som, ja poviem za seba, že ja som prvý, ktorý, keď sme sa napríklad bavili o tom, že či majú sú tu veľkí zástancovia, aby tu bola jedna sadzba DPH. Ja som bol prvý ten, ktorý som povedal, že jedna sadzba DPH si nerieši to, že chceme mať napríklad na základné potraviny a na iné služby 5 % DPH,. Čiže my sme prví tí, ktorí sme boli za to, aby boli 5 % dépeháčky. Ale vysvetlím prečo pri sociálnych podnikoch je to cesta do pekla. A poviem to úplne, úplne na roviny. Sú tu samozrejme snahy to, že oddelme, je tu asi 600 sociálnych podnikov. Tuším, že 170 patrí priamo samosprávam, aby sme to nejakým spôsobom oddelili ale poviem to opäť veľmi otvorene. To čo o čom tu budem hovoriť sa nedeje len tých tou zbytku tých sociálnych podnikov ale deje sa to aj na úrovni, na úrovni obcí. A vysvetlím ako. Obce si vedia zakladať obecné podniky, ktoré nemajú možnosť si odrátavať DPH, DPH. To znamená ony nevedia robiť to čo sa momentálne deje. Tam nenarastá počet sociálnych, sociálnych podnikov, tam narastá objem toho čo sa deje cez tie sociálne podniky. Ale ide to do násobkov toho čo sa dialo v minulých rokoch. A poviem prečo a ja beriem aj jedno, že samozrejme, že starostovia, ktorí napríklad na tomto profitujú a hovorili, že my si s tým pomáhame, lebo, lebo neplatíme DPH ešte dostaneme vratku od štátu, tak jasné, že takýto starostovia sa budú snažiť hocikoho tu kontaktovať, aby to presadili. A ja hovorím jedno. To sa veľmi podobá tomu čo som tu pred chvíľou rozprával. Do konca karuselom, ktoré kde teda štát prichádza o obrovské prostriedky DPH. A poviem vám príklad. Napríklad obec, obec vyhrá výberové konanie. Celú zákazku bez toho, aby tá obec, obecný podnik alebo teda ten sociálny podnik, ktorý patrí obci čokoľvek urobil dá subdodávku nejakej firme, tam samozrejme potom samotný sociálny podnik na tom 5 % dépeháčku. Len všetky subdodávky sú tu v 23 % dépeháčke. Rozdiel 18 %. To je normálne to sú ako niekto nehovorím teraz, že sa to deje iba na obciach. Deje sa to aj v tých ostatných sociálnych podnikoch. No a máme tu sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú SBS-kami, ktoré sa zaoberajú samozrejme stavebná činnosť. Tam pomaly máme veľké stavebné firmy, ktoré príjmu niekoľko zamestnancov, aby spĺňali podmienky na sociálny podnik ešte od štátu zoberú príspevky na tých zamestnancov a celé, celé podnikanie majú z 5 percentnou dépehačkou. Štát prichádza o obrovské sumy. A čo sa stane? Sociálny podnik si vypýta vratku DPH. Toď je rozdiel 18 %. Rozdiel medzi 5 % a 23 je 18 %. Preto apelujem na to a ja súhlasím s tým. Tu to prvý krát budem súhlasiť s tým čo tu zaznieva možno tu to z predných radov a bolo to tu viac krát spomenuté. To, že si niekto s tým prilepšuje a že je to momentálne to je nastavené tak, že je to legálne ale ide to do veľkých rozmerov, tak štát prichádza skutočne o veľké dépehačky. A je tu legálny spôsob ako sa to dá robiť. Ale je to niečo, ktoré je na úrovni podvodov s DPH. Takže a k tomu chceme zabrániť. A ja na to apelujem, aby sme skutočne toto nepodporovali. My podporujeme samotné sociálne podniky a súhlasím s jednou vecou. Keby som tomuto chcel úplne zabrániť a poviem to úplne otvorene, tak my sme navrhovali 23 percentnú dépehačku, aby bolo zrovnoprávnené všetky tie podniky normálnymi aj firmami. Lebo, keď sa ide napríklad aj do tých verejných obstarávaní, tak tie ceny, ktoré môžu dať tie sociálne podniky sú o 18 % dneska nižšie ako to môže dať normálna iná firma. A kto vyhrá? Samozrejme, že nevyhrá iná, iný podnikateľský subjekt. Stále som išiel na kompromis. Išli sme na 19 %. Nie na 23. Stále tie sociálny podnik je o 4 % ešte zvýhodňovaný. Čiže ja preto navrhujem tento kompromis, aby som tu sa vyhol nejakým, nejakým tým tlakom. Ja chápem každého, každý starosta alebo každý šéf takéhoto sociálneho podniku, ktorý na tomto s prepáčením ryžuje, tak obvolá všetkých poslancov a robí tu všetko preto, aby sa tomu zabránilo. Čiže ja preto apelujem na to, že kto ak teda niekto povie, že a ja som ten prvý, ktorý by som želal sociálnym podnikom nižšiu dépehačku. Ale my vidíme objemy ako sa to navyšuje proste. Péruje sa cez to dépehačka cez tieto podniky a to je veľký problém. Ja to považujem za veľký problém. Ak chceme hovoriť o boji s daňovými únikmi musíme tomu zabrániť. A tak isto mali sme dlhé debaty aj s pánom ministrom práce sociálnych vecí. Ja viem, že aj poslanci mnohí máte niektorí známych starostov, ktorí, ktorým ten systém vyhovoval ale, ale musí na jednej strane sú zvýhodňovaní zo štátu tí zamestnanci. Dostávajú na nich dostávajú príspevok, ktorý ideme teda nastaviť nie, že priemerné ale aby mali minimálnu mzdu, lebo to každý uzná kto trošku robil v sociálnej oblasti, že asi dávať príspevok vo výške priemernej mzdy tak to asi nie je korektné a myslím si, že padne tu nejaký myslím, že pozmeňujúci návrh k tomu. Ale, ale apelujem na to, že ja skutočne by som bol prvý, ktorý by som chcel 5 percentnú dépehačku na sociálne podniky, ale ak chceme zabrániť reálnym podvodom a zneužívaniu systému a legalizácii toho, že sa tu niekto zvýhodňuje na dépehačke, tak prijmime aspoň tento kompromis. Nie je to riešenie ak najčistejšie riešenie 23 percentná dépehačka. A potom niekto hovorí, že však to dajme len na stavebné činnosti. No ale práve na tých stavebných činnostiach sú najväčšie, najväčšie tie úniky. Predstavte si, že niekto stavia a má 23 percentnú dépehačku a druhý stavia a má 5 percentnú dépehačku. Tak ako? Nekriví sa tým podnikateľské prostredie? Veľmi sa s tým kriví. Sociálne podniky naďalej budú stále zvýhodňované. Tí ľudia, ktorí tam pracujú, ktorí sú skutočne ťažšie zamestnateľní, štát im prispieva. Budeme im prispievať tým firmám, tak ako doteraz. Aj keď teda to bude v sume tej minimálnej mzdy a nie priemernej mzdy. Akože prispievať na priemernou mzdou na zamestnanca to považujem za nekorektné a myslím si, že to, to však to je podstate názor aj ministra práce sociálnych vecí. Z mňa poviem bude ešte zmena zákona, lebo práve prečo to teraz tu to riešime, lebo bude týka sa to samozrejme dépehačky ale bude ešte aj zmena zákona, ktorá bude nastavovať tie ostatné procesy len je tu nejaké to, to je vo vašich rukách celý ten program Národnej rady. Ale, ale potrebujeme určite poriešiť od 1.1. dépehačku. Tak isto musíme, musíme korektne nastaviť tie príspevky. Bavíme sa o peniazoch, ktoré niekedy idú, idú dokonca z eurofondov a tie, tá suma na budúci rok by sa minula niekedy v polke roka. A bavíme sa o vplyve na rozpočet 30 a ten ďalší rok možno 100 miliónov eur. Ale chcem poprosiť jedno, že skutočne ak niekto bude a poviem to úplne na rovinu. Ak niekto bude presadzovať 5 % dépehačku na sociálne podniky, tak podporuje daňové úniky na DPH, o ktoré prichádza štát. Takže to je môj apel. A pevne verím, že som to dostatočne detailne vysvetlil na to, aby, aby sme sa v tomto potom na konci zhodli. Ja viem, že bude tu určite veľa telefonátov od starostov, ktorým to nejakým spôsobom vyhovuje ale vyhovuje im to preto, lebo štát prichádza o veľké sumy DPH. Takže ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť na rozpravu.