Andrea Turčanová — vystúpenie v rozprave, 43. schôdza

Pozitívny príklad uviedla možno, možno Slovenský červený kríž, ktorý sa naozaj systematicky zameriava na prípravu týchto opatrovateliek, a to sú kvalitné, to mi potvrdili aj v týchto zariadeniach. Ale Žilinský kraj robil experiment, a ten by som rada dala, pán minister vám, do pozornosti, kde opatrovateľky, ktoré mali záujem, si mohli doplniť štúdiu ročným štúdiom na strednej zdravotníckej škole, a takto pripravené opatrovateľky boli veľmi kvalitné, vážia si tú prácu, radi robia, nie sú zaskočení tým, aké úkony musia všelijaké robiť, lebo sú naozaj pripravené po roku vzdelávania. A my zavádzame v tomto návrhu zákona novú pozíciu, ktorá podľa mňa nie je potrebná, ale budiš, tak je to navrhnuté, pracovník dlhodobej starostlivosti, ktorý má byť niečo ako sanitár. Ale aj v tých pripomienkach bolo, že zdravotníci ani poisťovne ho nebudú brať ako zdravotníckeho pracovníka. A bude opatrovateľ? Bude konkurovať opatrovateľkám? Aký bude tam potom rozdiel. Bude môcť robiť viac úkonov, bude na nich pripravený? Zasa to majú robiť tie všeobjimajúce agentúry vzdelávacie. Preto, tam by som práve prišla s tým návrhom, aby tento 400 hodinový kurz školili práve, zdravotné stredné školy, aby sme naozaj dostali kvalit, kvalitných ľudí, ktorí budú pripravení na to do akých podmienok idú, aby si tú prácu vážili. Dlhodobo upozorňujem aj na financovanie týchto opatrovateliek a žiadala som aj zmenu zákona o odmeňovaní vo verejnom záujme, ktorá teda ale nespadá do vašej gescie, pán minister, ale mohli by ste sa prihovoriť u kolegov, aby to prehodnotili. Pretože dnes je opatrovateľka podľa tohto, tejto tabuľky tristo eur pod úrovňou minimálnej mzdy. A je to hanba, s tridsať ročnou praxou sa konečne dostáva na úroveň minimálnej mzdy. Všetko ostatné dofinancuvávajú zamestnávatelia, samozrejme, lebo máme aj zákon o minimálnej mzde, a teda tú minimálnu mzdu ona má nárok dostať napriek tomu, že tabuľkový plat je nižší. Čiže navrhla by som tam systémové riešenie. Nie len tam v jednom paragrafe, teraz si nespomeniem presne, ktorý to je. Navrhujete, že tie zariadenia, ktoré sú priamo v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, tam bude 5 % valorizácia, čiže o svojich ľudí sa postaráte, lenže, pán minister, vaši sú všetci ľudia, nie len tí, ktorých zriaďujete. Ale všetci, všetci pracovníci v zariadeniach sociálnych služieb v celom štáte bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom a kto je ich zamestnávateľom. Čiže tu by som apelovala na vás, pán minister. No, pozerám, či som niečo podstatné nezabudla povedať, lebo pre krátkosť času, keďže som sa chystala aj na prvé čítanie, aj, aj som sa pred chvíľou dozvedela, že idem diskutovať k zákonu, na ktorý teda vôbec som nemala ambíciu, ku DPH, keďže som sa dozvedela, že tam, pán kolega Sloboda predložil celý návrh zákona, ktorý sme mali včera na výbore a mali v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže dejú sa tuná také zázračné veci, že ani nevieme ako, a zrazu zistíme, čo všetko sme schválili. Ale myslím si, že na zodpovednosti a na svedomí každého jedného z nás, aby sme vedeli, za čo v tomto parlamente dvíhame ruku. A aby sme predtým ako sa rozhodneme za tú ruku dvihnúť, vedeli aj aké dôsledky to bude mať na jednoduchých ľudí, na občanov. A možno už len úplne poznámka na záver. To nie je len o tom, kolega hovoril predo mnou, že osem hodín, aby mohli pracovať, alebo že keď má niekto autistické dieťa alebo dve, že potrebuje ho na celý deň. Rozprávala som sa aj s matkami detí na rôznych stupňoch autistického spektra, ktoré hovorili, že napríklad aj pri plnení školskej dochádzky ona sa nemôže zamestnať, pretože po hodine, po dvoch, jej volajú zo školy, príďte si pre dieťa, lebo je nezvládnuteľné. Ona musí byť stále pripravená. Nevie ho dostať do verejnej dopravy, pretože také dieťa vystrája, začne sa jej hádzať o zem, a to v rôznom veku. Čiže z toho dôvodu, my potrebujeme mať možnosť tých ambulantných služieb pre takéto deti, hlavne teda pre deti a pre ľudí, kde vieme možno spomaliť progres choroby a zapájať ich úmerne ich schopnostiam ešte do procesu, do kolektívu a takto sa snažiť ich čo najdlhšie udržať jednak v komunitnom a jednak v prirodzenom prostredí. A myslím si, že to bola aj najväčšia ambícia tejto reformy, posilniť ambulantné a komunitné služby a klienta udržať v domácom prostredí, a zároveň tak zmierniť ten nápor, ktorý dnes je na pobytové služby. Ďakujem všetkým, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)