Beáta Jurík — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Jaro, ty si veľmi správne zopakoval, že teda nie sú tie dôvody, ktoré sa uvádzajú v dôvodovej správe, že nie sú skutočné, a ja by som sa vrátila aj k tomu teda, čo uvádza táto dôvodová správa, a síce, že v ostatnom období sa na území Slovenskej republiky preukázateľne zintenzívnila dezinformačná akcia len na kampaň s označením kradnúť sa oplatí. Ak toto je preukázateľné, tak ja by som chcela vidieť o tom nejaké dôvody, lebo teda, nejaké dôkazy, lebo ja som to teda nezachytila, šírená prostredníctvom niektorých mainstreamových médií, no že toto napíše minister do dôvodovky, tak to je úplne šialené, a verejných vystúpení niektorých politických predstaviteľov, to zase prehadzovanie tej zodpovednosti, ktorá mylným a zavádzajúcim spôsobom informovala verejnosť, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné. Čiže nie to, že vy ste odhlasovali zákon, ktorý toto umožňuje, ale to, že niekto o tom informuje, je podľa vás problém? Takéto nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia vyvolali vo verejnosti pocit beztrestnosti páchateľov deliktov proti majetku a viedli k nárastu takéhoto protiprávneho konania. To ako vážne? Opäť raz to nie je tá novela a to, že sa to umožnilo reálne, ale to, že na to niekto upozorňoval? Ďalej sa v dôvodovej správe uvádza, a s tým musím súhlasiť, možno iba tento paragraf ste tam mali nechať, že jednoducho máme dostupné údaje a hlásení maloobchodných prevádzok a že skutočne tu konštatujeme ten nárast počtu deliktov proti majetku. Ale v ďalšom paragrafe opäť klamstvo, vyššie popísaná situácia má náhly a mimoriadny charakter. Veď už niekoľko mesiacov na to upozorňujeme, a nielen my, ale samozrejmé, že aj tí obchodníci, samosprávy a ďalší ľudia. Toto vzniklo v dôsledku šírenia nepravdivých a zavádzajúcich informácií a ich následného vplyvu na nárast deliktov proti majetku a agresívneho správania časti obyvateľstva. To vážne?