Beáta Jurík — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Jaro ja si presne pamätám ako si ako bývalý policajný prezident, ktorý vždy vykonával svoju službu čestne a chránil ľudí v tejto krajine pred takými, ktorí naopak sami páchajú trestnú činnosť, alebo ju minimálne prehliadajú či podporujú, tak aký si bol nešťastný počas toho prerokúvania novely trestného zákona pred dvomi rokmi a rozprávali sme sa tu na chodbe a presne si pamätám, ako si hovoril, že to nebude len o tom, že tu sa oslobodia alebo teda, že tu budú amnestie pre nejakých známych, priateľov alebo konkrétne aj pre nejakých vysokých predstaviteľov či už vlády alebo koalície, ale že to bude mať teda ďaleko rozsiahlejšie následky a že sa obávaš, že sa vrátime do rokov deväťdesiatych, pretože narastie malá kriminalita, nejakí zlodejíčkovia, ktorí ukradnú nejaký bicykel, nejakú fľašu a tých bude zároveň potom niekto organizovať a riadiť a zase aj ten stredný kriminálny manažment zas bude mať nad sebou väčšie ryby atď., atď. a že sa strašne obávaš toho, že sa premeníme na mafiánsky štát. A ja, nieže by som ti neverila, ale ja som si vtedy vravela, že tak to sa snáď nestane, že dúfam v to, že nejakým spôsobom to budú mať pod kontrolou. No hovoril si, upozorňoval si a nič. A to, čo sa momentálne deje, tak to skutočne nie je dôsledkom toho tvojho upozorňovania, nie je to tvoja vina ako si povedal, ale je to dôsledkom tých zlých a nezmyselných rozhodnutí tejto vlády a je skutočne načase, aby sa prestala vyhovárať. A dnes si povedal takú vetu, ja som si ju zapísala, že záleží mi na tom, aby sa ľudia cítili v bezpečí. No, škoda, že na tom nezáleží ministrovi spravodlivosti a ministrovi vnútra, lebo len oni sú zodpovední za to, že ľudia v tejto krajine sa bezpečne necítia a je úplne jedno, čo napíšu do tej dôvodovej správy, zodpovední sú oni.