Roman Mikulec — vystúpenie v rozprave, 43. schôdza

Dobrý deň, milé kolegyne, milí kolegovia a vítam tu, dovoľte, aby som na úvod privítal aj pár poslancov zo strany HLAS - Sociálna demokracia, ktorí ešte pred malou chvíľou pri mimoriadnej schôdzi na odvolanie ministra Ráža boli ospravedlnení. Podľa rokovacieho poriadku sa hovorí, že ospravedlnenie poslanca je na celý rokovací deň a mali by na to byť nejaké závažné dôvody, buď osobného charakteru, zdravotného charakteru alebo teda samozrejme nejaké iné závažné dôvody. Tak som rád, že sa im tak záhadne polepšilo, aspoň pár a prišli do práce, ale dovoľte, aby som sa vrátil teda k téme rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a keďže tu sedí za mnou aj pán minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý predkladá tento zákon, tak sa ho chcem len takto opýtať, že či to nechce zase stiahnuť. Nie? Nie, ja sa nebojím, pán minister. Myslím, že na to sú tu iní, ale keďže za uplynulý týždeň a tých rokovacích dní bolo naozaj veľa k tejto téme a nedozvedeli sme sa jeden jediný dôvod relevantný a reálny na to, prečo chcú rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, okrem toho, čo aj prezradil jeden z poslancov alebo viacerí, aj samotný tu teraz predsedajúci Tibor Gašpar, že ide o vedenie úradu, že najväčším dôvodom je, aby sa zbavili pani Dludgošovej, ktorá im proste prekáža. Napriek tomu, že to boli súčasná vládna koalícia, ešte v roku 2019, dokonca samotný pán Matúš Šutaj Eštok, ktorý viedol komisiu, ktorá vybrala pani Dludgošovú. No tak za pár rokov dokázala byť natoľko nezávislá aj so svojím úradom a so svojimi zamestnancami, že to proste nesedí do kariet súčasnej vládnej koalície, pretože oni potrebujú mať na poste vedenia úradu svojho človeka, ktorý bude servilný, ktorý bude robiť to, čo oni potrebujú. No a keďže sme sa naozaj nedozvedeli o reálnych dôvodoch na zrušenie, tak ja sa budem snažiť prejsť tie dôvody, ktoré práve hovoria o opaku, prečo by ten úrad nemal byť zrušený. Tým prvým je, že oznamovatelia korupcie v štátnej správe zostanú prakticky bez ochrany. Ochrana pred prepustením z práce alebo pred akýmikoľvek sankciami voči človeku, ktorý by našiel odvahu a chcel by povedať alebo sa rozhovoriť o protispoločenskej činnosti, bude možná len pri podaní kvalifikovaného trestného oznámenia na vlastného zamestnávateľa alebo právnickú osobu. Tým pádom sa tento inštitút ochrany stane bezzubý a nepoužiteľný, lebo je veľa prípadov a drvivá väčšina tých prípadov, kedy aj doposiaľ oznamovatelia protispoločenskej činnosti chceli alebo oznámili, niečo sa týkala nielen zamestnávateľa, ale samozrejme sa týkala aj, aj napríklad pridružených firiem ku zamestnávateľovi. Toto je napríklad vypuklé v zdravotníctve, kedy keď bude človek chcieť oznámiť niečo, že sa deje v niektorej z inštitúcií patriacej pod ministerstvo zdravotníctva, je to človek, ktorý je zamestnancom ministerstva zdravotníctva, no tak ten nebude mať šancu na ochranu. Ďalšie, druhým je, že návrh výrazne znižuje počet ľudí, ktorí vôbec môžu požiadať o ochranu. Veľká časť inštitúcií, ktoré sa aj v minulom týždni vyjadrili k samotnému návrhu zákona, hovorí o tom, že jednoducho, veľká časť ľudí, ktorí by zvažovali alebo aj v minulosti, ktorí zvážili oznámiť protispoločenskú činnosti, tak pod, ak tento zákon prejde, tak už by to neurobili. Lebo jednoducho...