Tina Gažovičová — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega Bužo, vy ste tak pekne ľudsky hovorili o tom, aké vzory sa asi väčšina z nás snaží odovzdávať deťom v našich rodinách a jeden z tých vzorov naozaj, alebo z tých hodnôt, ktoré sa im snažíme odovzdať, je čestnosť, áno, o tom máme, máme všetky, všetky rozprávky. A ten najväčší paradox je, že presne o týchto istých hodnotách hovorí aj pán minister vnútra. A hovorí to priamo ku školákom. A upozornil na to pekne aj kolega Martin Šmilňák v rozprave a ja to tiež znovu spomeniem, ako sa tu nedávno minister vnútra postavil pred kamery s píšťalkou a hrdo hovoril o tom, ako má byť bezpečne na školách. A ako kampaň, a spustili kampaň o prelomení ticha a o tom, že keď sa deje neprávosť, tak sa majú deti ozvať. No. Lenže problém je v tom, že v skutočnosti sa pán minister vnútra ozve iba vtedy, keď on sám je nespokojný, keď má pocit, že on nie je nad všetkými. Lebo tuto nejde o spravodlivosť. Keby išlo o spravodlivosť, tak pán minister vnútra sa obhajuje pred súdom, tak by sa pán podpredseda Gašpar obhajovali pred súdom. Namiesto toho sa kvázi obhajujú tuto pred nami, my tu musíme počúvať pána Gašpara zo všetkých jeho krívd, ako bol vo väzbe, ale my tu nie sme sudcovia, my sme zákonodarný zbor a máme robiť zákony pre všetkých ľudí. Máme robiť zákony spravodlivé. A namiesto toho sa tu robia zákony, ako osobná pomsta preto, lebo pán Šutaj Eštok nedokáže zniesť, že má zaplatiť pokutu, lebo porušil zákon. Naozaj je to nehanebné.