Karol Janas — faktická poznámka, 43. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja tu často počúvam z tej ľavej strany, že sa tu málo diskutuje a niekedy si kladieme otázku, že k čomu vlastne by bola taká diskusia, keď reakciou na diskusiu je zúrivý, nenávistný a dehumanizujúci hejt, ktorý prichádza z druhej strany. Aká je to diskusia, keď okamžite prídu len urážky a pritom možno by stálo za to položiť si aj otázku, neurobili sme aj my niekde chybu? Nestala sa chyba, keď sa nominovalo do čela tohoto úradu, alebo nominovala osoba, ktorá je tak politicky angažovaná a ktorá je tak politicky zakotvená? Neurobila sa chyba, keď tento úrad začal dávať ochranu nie tým, ktorí oznamujú protispoločenskú činnosť, ale tým, ktorí sú podozriví z toho, že páchali protispoločenskú činnosť? Veď my by sme mali sa trošku aj zamyslieť nad tým, čo vlastne sa tu rozpráva. Keď sa povie, aby sme sa vrátili k rokom 2023, tak reagujete úplne zúrivo, úplne až agresívne. Ale tie roky treba naozaj dôkladne preskúmať. A najmä my s našou historickou skúsenosťou, veď my sme tu mali predsa skúsenosť na Slovensku a v Československu z päťdesiatych rokov, keď sa stalo to, že Policajný zbor ovládol ministerstvá a keď tu boli politické procesy, boli tu politické popravy. Mne to niekedy, a to neboli Marťania, to robili čestní (reakcia z pléna: „komunisti"), v úvodzovkách, v úvodzovkách čestní vyšetrovatelia, čestní policajti. Takže nevyho... nevyhýbajme sa tomu. A ja si niekedy tak myslím, že keby tí v tých päťdesiatych rokoch mali trošku viac rozumu, tak si zriadia Úrad na oznamovanie protispoločenskej činnosti, všetci oznámia protispoločenskú činnosť a nikdy v živote by sa potom nemohlo skúmať, čo vlastne napáchali. (Potlesk.)