Dávid Dej — vystúpenie v rozprave, 43. schôdza

Ďakujem za slovo. Prajem opäť teda asi príjemný veľmi nie, ale teda minimálne neskorý večer. Už sa tak stalo zvykom aspoň teda v mojom prípade, že vystupujem takto v neskorých hodinách v pléne Národnej rady. A ja by som s tým ani nemal problém, keby to bolo niečo prospešné, niečo, čo by pomohlo našej spoločnosti, krajine. Naozaj ak sa teda máme baviť o skrátenom legislatívnom konaní, tak by som aspoň teda úplne na úvod dúfal, že sú na to aspoň zákonom splnené tie podmienky, ktoré ako isto všetci vieme, ja viem, že to vie aj pán predkladateľ, že nie sú, a teda zase mrháme úplne zbytočne ďalším rokovacím dňom, pretože naozaj si myslím, že táto krajina má toľko problémov, že by sme, možno ani na to celý ten kalendárny rok by nám nestačil, kým by sme tú krajinu dostali do takého stavu, do ktorého si zaslúži, aby bola porovnateľná s krajinami, napríklad s inými členskými krajinami Európskej únie. Ale my tu, žiaľ, musíme opäť teda riešiť niečo, čo sa týka len zopár ľudí, konkrétne pravdepodobne pána ministra vnútra. Naposledy som tu stál takto, keď sme tu mali hazard, lebo teda hrozili značné hospodárske škody, pokiaľ by tie kasína a herne, ktorým mali končiť licencie, skončili a tým pádom by štát prišiel o peniaze. Takže aj vtedy som sa pýtal, že či v tej koalícii nejako medzi sebou súťažíte, že kto sem prinesie väčšiu kravinu, väčší nezmysel. Myslel som a dúfal som, že tá súťaž skončí pri tých kasínach, ale, žiaľ, ono to pokračuje. Tak uvidíme, samozrejme, čo príde po novom roku, ale naozaj mňa to mrzí, že vôbec ďalší rokovací deň sme zabili týmto. Pravdepodobne to nejakým spôsobom utnete, však necháme sa prekvapiť. Ja nemám problém tu byť, ja len mám problém s tým, kvôli čomu tu sme a naozaj toto ma, mňa to až v podstate miestami uráža, lebo naozaj je nás tu mladých ľudí v tom parlamente málo a radšej by som riešil problémy aj mladých ľudí. Vieme, že Slovensko má obrovský problém s odlivom mladých ľudí, a to nie je len nejaká téma, ktorá zaujíma nejakú časť tohto pléna, ale veď predsa to je problém, ktorý trápi celú krajinu a ten problém nás raz dobehne. Je úplne jedno, či tá vláda bude taká, onaká, alebo ja neviem, bude akokoľvek ideologicky zafarbená. Je to úplne jedno. Jednoducho toto sú naozaj problémy, ktoré na Slovensku máme. Videli sme to za posledné dni. A tiež to nie je náhoda, že nám teda neuteká len tá budúcnosť, ale nejakým spôsobom ani tie vlaky úplne nejdú tak, ako by mali ísť. A, žiaľ, toto je naozaj niečo, čo by si zaslúžilo pozornosť a nie tu riešiť ego pána ministra vnútra. No ako už bolo spomenuté, ale naozaj ja som si to prečítal, ono nie je to až tak náročné na obsah, to malo zopár odsekov. Ja sa priznám, ja som teraz riešil v byte, mi nejde radiátor a ja keď som posielal odôvodnenie na bytový podnik, tak to malo viacej argumentov a obsahovo to bolo náročnejšie, ako tieto dôvody na skrátené legislatívne konanie. Takže to mňa naozaj veľmi trápi. A ja som aj chcel privítať nového poslanca, ktorý tu dneska skladal sľub na ústavu. Som presvedčený o tom, že pred tými pár hodinami ste ani netušili, do čoho vás to namočia a za čo tu dneska budete musieť hlasovať, ale ako sa hovorí, tak vám treba. No a teda ja sa chcem ešte spýtať, pán minister, ja neviem teraz, ako budeme rušiť inštitúcie, jak sa nám zachce, jak sa, neviem, roztočí koleso teraz. Slovenský hydrometeorologický ústav povie, že má byť o dva dni pekne, vy idete von, ale zmoknete, tak čo? Zrušíte hydrometeorologický ústav? Alebo ja neviem, čo bude ďalšie. Ja chápem, že na druhú stranu pre tieto inštitúcie je celkom zaujímavé, sa môžu porovnávať, tú kvalitu tým, že pokiaľ viete, že tá inštitúcia je funkčná, je kvalitná, vykonáva tú funkciu, ktorú má, tak s najväčšou pravdepodobnosťou jej bude hroziť nejaký koniec alebo minimálne teda zmena personálneho obsadenia, alebo teda úplné rozloženie od základov, čoho sme svedkami aj teraz. Takže asi sa aj z tohto miesta treba poďakovať tým ľuďom, ktorí na tomto úrade pracujú, ešte teda stále sú jeho súčasťou, asi pravdepodobne teda robili naozaj dobrú robotu, keď ste sa vy rozhodli, že to idete rušiť. Takže verím tomu, že aspoň takýmto spôsobom z tohto miesta sa všetkým ľuďom treba poďakovať. No a mňa tam ešte zaujala taká jedna vec, keď sa teda bavím o tom skrátenom legislatívnom konaní, že sú teda ohrozené ľudské práva, povedzte mi, koho? Ja neviem, ako koho ľudské práva sú v tomto prípade ohrozené? Zamestnávateľov? Naozaj? Neviem, lebo zamestnávateľ, veď to je aj obrovská medzinárodná korporácia a teraz je tam nejaký radový zamestnanec, ktorý tam pracuje, je to na rozdiel od väčšiny z vás v koalícii, sú to čestní ľudia a chce na niečo poukázať, na nejakú protiprávnu až korupčnú činnosť, tak teraz ako, na koho sa má obrátiť? Veď od tohto tá inštitúcia predsa je, aby sa človek, ktorý má nejaké podozrenia, mohol obrátiť na úrad na ochranu teda oznamovateľov a práve ten mu poskytol ten rámec toho, že ten človek má motiváciu, aby sa to vyšetrilo. Takto vy len demotivujete ľudí, že tu jednoducho nie je právny štát, tu sa neoplatí čokoľvek čestné oznámiť a byť slušným človekom, pretože naozaj ja si myslím, že asi aj vy chcete, aby sme, aj keď pre to nič nerobíte, práve naopak, žili v krajine, ktorá je ak nie teda sociálne, tak aspoň právne spravodlivá. Ja chápem, že to vám úplne nevyhovuje a preto tu teraz sme. A mrzí ma to, pretože naozaj mrháte a predovšetkým teda aj vaším časom, keď už vám je ukradnuté, že čo si tu tá opozícia hovorí, tak naozaj si myslím, že ani pre vás nie je dobré, že tu ste. Ja sa stavím, že väčšina z vás možno ani netuší, že o čom sa tu bavíme. Ja viem, že sa tu asi nejakým spôsobom striedate, ale naozaj som chcel aspoň teda ministra vnútra, ktorý síce sa už posunul z tých poslaneckých lavíc bližšie k rečníckemu pultu, mali by ste sedieť na mieste navrhovateľa, to sa zatiaľ, myslím, že za celý deň ešte nestalo. Tak možno sa posuniete k tomu, že prídete aj k tomuto pultu a poviete, že prečo je tak výborné v skrátenom legislatívnom konaní prijať tento návrh zákona, prečo potrebujeme o tom vôbec rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som sa dozvedel o tom nejak v piatok, že v sobotu má byť vláda. Očakával by som pri tých všetkých problémoch a tých krízach, ktoré tu v tejto krajine aj pod vaším riadením máme, že sa naozaj budeme zaoberať nejakými pálčivejšími problémami. Ale vy teda, keď už ste sa v sobotu boli ochotní stretnúť, tak vlastne vy tu idete riešiť nejaký úrad, ktorý vám pravdepodobne nakrivil reputáciu, ktorá už aj tak bola v zásade (povedané so smiechom) na veľmi slabej úrovni. Takže ono naozaj mi to je ľúto, že tu toto musíme riešiť. Ale teda keď už, tak aspoň sa postavte, že aspoň niekto z tej koalície, keď už nie vy, pán minister. Ja som tu naozaj celý deň, ja to počúvam. Ja som, kľudne ma opravte, ale ja som nepočul nikoho, kto by povedal, že toto je výborná vec, tak jak tie kasína. Veď to ste sa tvárili, že tu ani nie ste, až keď trebalo zahlasovať, tak dobreže ste sa neskovali hlavou pod tú lavicu, iba ruka vám neostala na tom pulte, tak ste sa hanbili. Nemá, ako ja sa nečudujem, lebo mali ste sa za čo. A teraz naozaj, veď nech sa niekto postaví z tej koalície, sa sem postaví a pôjde povedať, prečo to je výborný nápad, prečo potrebujeme v skrátenom legislatívnom konaní o tomto tu teraz rokovať, prečo to potrebujeme schváliť, akým spôsobom sú teda tie ľudské práva ohrozené? Naozaj mi povedzte jediný príklad, kde sú ľudské práva ohrozené. Koho? Akých zamestnávateľov? Veď ja neviem, veď ja si vážim zamestnávateľov, vytvárajú hodnoty, ale čakal by som od sociálnodemokratickej vlády, že sa skôr bude zastávať zamestnancov. Veď to sú princípy sociálnej demokracie. Ja chápem, že v tej vašej je to trošku ináč. Tam, samozrejme, treba ochrániť vašich ľudí, to je priorita, ale tak aspoň sa netvárte, že chcete niekoho chrániť. Obzvlášť táto koalícia, keď hovorí, že ide niekoho ochraňovať. Tak ja neviem, že ja by som očakával, že sa môžu zvýšiť alebo zlepšiť podmienky jednorodičovských domácností, mladých ľudí. Samozrejme tých oblastí verejného života, kde by sa tie podmienky dali zlepšovať, je toľko, že by nám nestačilo niekoľko nočných rokovaní po sebe. Ale my tu, žiaľ, keď rokujeme do noci, tak to ja viem, že je znakom toho, že vy budete pravdepodobne riešiť a chrániť seba. To je základným parametrom toho, že keď viete, že sa bude do noci rokovať, tak viete, slovami Petra Žigu, že je to nejaká habaďúra, že to je niečo jednoducho, čo pomôže len vám. Asi sa vám oplatí teda tu do tej polnoci, ale ja neviem, do kedy tu budeme, veď mne to je v zásade jedno, ja tu budem, do kedy bude treba, ale mrzí ma, kvôli čomu tu teda sme. Ja viem, že vám to príde úsmevné (povedané so smiechom). Ako ja neviem, ja by som sa (povedané so smiechom) na vašom mieste až tak neusmieval, lebo nechcel by som mať ja meno a byť podpísaný a hlasovať za niečo takéto. Naozaj ako okej. Možno vám už je to po tých rokoch jedno, ale mne to jedno neni. Ja by som chcel na Slovensku žiť a ja by som chcel, aby Slovensko bola moderná, dostupná krajina, ktorá naozaj má kvalitu života, porovnateľné s našimi susedmi. Veď jednoducho od nás sa vzďaľuje aj Rumunsko, bohužiaľ. A to nie je že môj názor. Veď to sú proste fakty. A za tie roky, koľko ste vy pri moci, ja by som čakal, akí ste majstri sveta, akí ste skúsení, akí ste najlepší, že naozaj sa tu jednoducho budeme mať lepšie a že nebudeme tu riešiť takéto hlúposti. Veď si zoberme od začiatku volebného obdobia, čo sme tu mali. Veď sme tu mali Trestný zákon, rušila sa NAKA, rušila sa RTVS, trebalo zachrániť licencie a kasína, ktoré mali končiť. Teraz tu máme Úrad na ochranu oznamovateľov, treba veľmi rýchlo vymeniť riaditeľku tohto úradu. Takže ona sa de facto vymeniť nedá, takže ten úrad treba od podlahy zrušiť, vybudovať nanovo, tváriť sa, že je to nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní. V piatok sa minister zobudil, že, ježíš, poďme rýchlo v sobotu niečo spraviť. Dneska je utorok, máme to tu, uvidíme zase, akým spôsobom, ako rýchlo sa to celé toto spraví. Ja stále hovorím, že kiežby tie vlaky aspoň takou rýchlosťou a tak bezpečne jazdili, ako vy sem dokážete tieto nezmysly nosiť, naozaj. Minister vnútra, ktorý by mal chrániť bezpečnosť našich občanov, tak čo ste vy urobili, je to, že ste dokázali nájsť tú hanbu, že ste prešli cez prah týchto dverí a doniesli sem takýto návrh zákona, čo ja ako keby som minister vnútra, tak naozaj by som ostal asi niekde dole, maximálne vo výške toho parlamentného bufetu a nenosil by som sem takéto návrhy zákonov. Takže naozaj by som bol rád, keď by ste sa sem postavili a povedali, že prečo je toto výborný návrh zákona, prečo o ňom musíme rokovať za päť minút desať hodín večer, prečo sú ohrozené teda tie ľudské práva, aké hospodárske škody hrozia, alebo v čom je ohrozená bezpečnosť štátu. Ako ja chápem, že musíte tu sedieť, lebo pravdepodobne keď sa tu zgrupíte, tak k niečomu dôjde, niečo sa odhlasuje. V poriadku, pôjde sa ďalej. Zajtra nový rokovací deň. Uvidíme, či bude vonku snežiť, či bude slnko svietiť, okej, v pohode. Ja viem, že vám je to úplne jedno. Ale ako naozaj, že naozaj, ale naozaj ani vám nie je jedno, že čo sa tu rieši, že čo tu riešime celý deň? My sme to sem nedoniesli. Veď tu nie ste kvôli nám. My sme sem nedoniesli tento návrh zákona. Ja chápem, že vás to vytáča. Veď keby som na vašom mieste, tak tiež by som, žiaľbohu, asi sa tváril rovnako, lebo máte uši, máte oči, takže asi viete, o čom sa tu bavíme, čo je aspoň dobré znamenie toho, že vám to nie je úplne jedno, ale aj tak na konci dňa za to zahlasujete. A vy sa na mňa hneváte, že ja o tom hovorím. Veď ja som ten návrh zákona sem nedoniesol, to vy ste sem doniesli. Ja som to sem nedoniesol, tento návrh zákona. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR300. Páni poslanci, reagujete faktickou na vystupujúceho, tak ako predpokladá rokovací poriadok.Dej, Dávid, poslanec NR SR Presne tak. Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie.