Tina Gažovičová — faktická poznámka, 40. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja tiež chcem oceniť, kolega Horecký, že naozaj si tu včera vystupoval vo veľmi ťažkých podmienkach. Ako zažili sme na ministerstve školstva rokovania ďaleko po polnoci, myslím, že ty si jeden z tých ľudí, ktorého človek môže naozaj o polnoci zobudiť a bude hovoriť o školskom zákone, ale naozaj na pôde Národnej rady by sa obzvlášť o takýchto dôležitých veciach, ale o žiadnych veciach, lebo všetky sú tu dôležité, nemalo rokovať o polnoci. A ale aby si teda vedel, že naozaj sme ťa aspoň niektorí počúvali aj v tú neskorú hodinu, tak budem reagovať na jednu z vecí, ktoré si včera hovoril, a to sú práve, ty si to, myslím, nazval najzraniteľnejšie deti, ktoré vyrastajú hlavne v marginalizovaných rómskych komunitách, a naozaj sú to deti, ktoré často sa rodia akoby na veľmi ťažkej štartovacej čiare. A tuto sa úplne nezhodneme v tom, čo im pomôže. A chcela by som tak upozorniť na to, že ty si hovoril o tom, že treba predovšetkým, že treba robiť s rodičmi, lebo nepomôže im iba dostať ich do škôlky. No ja si myslím, že treba aj-aj. Áno, samozrejme, nech sa robí aj s rodičmi, nech máme viacej sociálnych pracovníkov, a toto všetko môžeme adresovať predovšetkým ministrovi sociálnych vecí alebo starostom, alebo ďalším, je to dôležitá oblasť. Ale keď diskutujeme v kontexte školských zákonov, ja som presvedčená, že väčšine týchto detí naozaj pomôže, keď začnú chodiť do škôlky. A to nie je buď-alebo, samozrejme, rodičia sú prvoradí, rodičia sú tí, ktorí svojim deťom dávajú lásku, podporu, aj my sme dávali našim deťom, aj keď už začali chodiť do škôlky, ale škôlka je ten priestor, kde sa naučia samostatnosť, kde sa naučia po slovensky a kde sa naučia ďalšie veci, ktoré v rodine nemajú. Tak toto si myslím, že je dôležité rozlíšiť. Ďakujem.