Anežka Škopová — vystúpenie v rozprave, 40. schôdza

...hospodár, ale na čom sa zhodnú všetci je, že štát je sakramentsky dobrý vo vyberaní peňazí. A tí, čo nám tu dnes vládnu, sú až takí babráci, že nevedia urobiť ani toto. Urobili konsolidáciu a výber daní klesol. Podľa odhadov IFP, bude výpadok na výbere daní predstavovať takmer 1,3 miliardy eur oproti plánom schválených v rozpočte. Dlh stúpa, a namiesto poriadku v rozpočte prichádza len väčší zmätok. To už chce skutočný talent. Zvýšiť dane, zaviesť nové poplatky, a napriek tomu mať v štátnej kase menej peňazí. A kvôli tomuto babráctvu tu musia ľudia znášať konsolidácie. Nedávno schválili tretiu konsolidáciu, a už teraz, môže počúvať o štvrtej. No, zakaždým to vyzerá rovnako. Pod heslom šetrenia sa ožobračujú tí, ktorí sa brániť nevedia. Sú to pracujúce rodiny, dôchodcovia, živnostníci. Sú to práve oni, ktorí denne znášajú dôsledky vládnych rozhodnutí. V obchodoch platia rekordné ceny, doma dostávajú vyššie účty za energie, v lekárňach doplácajú viac za lieky, v školách chýbajú učitelia a v nemocniciach sestry. A namiesto toho, aby im vláda pomáhala, berie im aj to málo, čo im zostalo. To, čo nazýva konsolidáciou, nie je zodpovedné ozdravenie verejných financií, je to obyčajné ožobračovanie ľudí. Minister financií pán Kamenický hovorí, že potrebuje nájsť 2,7 miliardy eur, no namiesto toho, aby siahol na neefektívne výdavky, predražené zákazky a privilégiá tých, ktorí profitujú z verejných zdrojov, siaha do vreciek obyčajných občanov. Opäť berie z výplat pracujúcich, zo stolov rodín, z peňaženiek dôchodcov a z malých podnikov, ktoré tvoria chrbtovú časť našej ekonomiky, a ktoré už teraz prežívajú len s ťažkosťami. Podľa konferedát, Konfederácie odborových zväzov, práve zamestnanci nie sú najväčšie bremeno tejto konsolidácie. Viac, než 800 miliónov eur. A ak pripočítame nulovú valorizáciu pre štátnych a verejných zamestnancov, ide o viac než miliardu. V prepočte to znamená, že každý zamestnanec vláde Fica a Kamenického v priemere, zaplatí v priemere vyše 400 eur. A čo je azda ešte horšie? S odormi, s odbormi o týchto opatreniach nikto, opakujem, nikto nerokoval. Ani po opakovaných žiadostiach a výzvach. O nulovej valorizácii sa Konfederácia odborových zväzov dozvedela z tlačovej konferencie ministra, nie z rokovacieho stola. A to napriek tomu, existovala dohoda o valorizácií o 5 % od januára 2026. A takýto prístup je prejavom absolútneho pohŕdania sociálnym dialógom a ľuďmi, ktorí denne držia tento štát v chode. Každý, kto chodí do práce, platí účty, nakupuje potraviny, vie, že realita na Slovensku je úplne iná než čísla, ktoré nám tu prezentuje, pán minister financií. Ľudia, dnes, počítajú každé euro v obchode. Nechávajú dvojnásobok toho, čo pred pár rokmi. Mladé rodiny zápasia s hypotékami a dôchodcovia obracajú každé euro, aby si mohli dovoliť chlieb aj lieky. A vláda hovorí o konsolidácii. A práve v tom je najväčší problém tohto rozpočtu. Nielen v číslach, ale v prístupe, v arogancii, v presvedčené, že ľudia prehltnú všetko, že sa neozvú, že zabudnú. Ale nezabudnú. Pretože tento rozpočet sa ich dotkne každý deň, keď zaplatia v hodnote, keď dostanú účet za energie, keď budú hľadať miesto v škôlke alebo keď pôjdu k lekárovi, ktorý nemá sestru ani materiál na ošetrenie pacienta. Tento rozpočet, nie je rozpočtom pre Slovensko, je to rozpočet na prežitie. A aj to, len pre niekoho. Rozpočet, ktorý nerieši problémy, ale ich zakrýva, ktorý nerobí poriadok vo verejných výdavkoch, ale vnáša chaos na ľudí. Ak by vláda mala úprimný záujem o stabilitu, nezačínala by šetrením na rodinách a pracujúcich. Začala by sama od seba. Hľadala by úspory v peňaženkách, zákazkách, zbytočnej byrokracii, v neefektívnych fondoch a projektoch, ktoré vysávajú štátny rozpočet, ale to by chcelo odvahu a politickú pokoru. O to, žiaľ, tejto vláde nejde a tejto vláde chýba tá pokora. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozpočet má byť plánom ako krajinu posunúť dopredu. Tento rozpočet je však len plánom, ako predĺžiť ďalší rok bez vízie, bez zodpovednosti a bez rešpektu k ľuďom, ktorí túto krajinu držia v chode. Preto ho nemôžem podporiť. Nie preto, že som z opozície, ale preto, že verím, že ľudia na Slovensku si zaslúžia viac. Zaslúžia si férovosť, pravdu a vládu, ktorá ich neberie len ako čísla v tabuľke, ale ako ľudí so svojimi starosťami, prácou, rodinami a nádejami. Ďakujem. (Potlesk.)