Anežka Škopová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem k tomuto návrhu zákona, pretože spôsob, akým nastavíme financovanie sociálnych služieb, priamo ovplyvní dostupnosť a stabilitu starostlivosti pre seniorov odkázaných na sociálne služby, ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodiny. Pre mnohých, ktorí opatrovajú svojich blízkych, je každodennou starosťou zabezpečiť pomoc, bez ktorej sa ich blízky nezaobíde. Potrebujú vedieť, kto im ju poskytne, koľko bude stáť a či sa na ňu môžu dlhodobo spoľahnúť. Práve z tohto pohľadu sa chcem na predložený návrh pozrieť. Samosprávne kraje upozorňujú na nedostatočné finančné krytie svojich povinností a Komora opatrovateľov Slovenska na nedostatky podpory starostlivosti doma. Sú to vážne výhrady, pretože sa týkajú samotnej dostupnosti pomoci. Pán minister, je vašou zodpovednosťou vysvetliť, ako budú tieto problémy vyriešené. Spolu s poslankyňou Andreou Turčanovou a Monikou Kolejákovou preto predkladáme pozmeňujúci návrh. Chceme ním upraviť financovanie zariadení samosprávnych krajov a ambulantných služieb, zabezpečiť stabilnejšie financovanie ambulantnej služby aj pri dočasnej neprítomnosti klienta a zlepšiť dostupnosť odľahčovacej služby pre rodiny. Sú to konkrétne zmeny, ktorými môžeme predísť problémom v praxi. Začnem financovaním samosprávnych krajov, pretože nové Služby aj pri dočasnej neprítomnosti klienta a zlepšiť dostupnosť odľahčovacej služby pre rodiny. Sú to konkrétne zmeny, ktorými môžeme predísť problémom v praxi. Začnem financovaním samosprávnych krajov, pretože nové povinnosti bez dodatočného krytia môžu ohroziť aj služby, ktoré už dnes poskytujú. Na samosprávne kraje bola hodená povinnosť pri financovaní zariadení. Zároveň upozorňujú, že dlhodobé finančné zabezpečenie týchto povinností nezodpovedá ich rozsahu. Podľa septembrového materiálu z finančnej sekcie SK8 majú súhrnné zmeny zvýšiť výdavky krajov v roku 2027 takmer o 70 miliónov €. Očakávaná kompenzácia prostredníctvom zvýšeného podielu na daňových príjmoch je približne 33 miliónov €, kraje tak upozorňujú na možný nekrytý rozdiel približne 37 miliónov €. Ide o ich vyčíslenie súhrnných dopadov reformy súvisiacich úprav. Pri rozhodovaní o financovaní sociálnych služieb je nevyhnutné brať toto upozornenie vážne. Pán minister, z čoho majú kraje tento rozdiel zaplatiť? Zo zdrojov, ktoré dnes používajú na vlastné zariadenia. Majú odložiť opravy, obnovu vybavenia alebo riešenie personálnych potrieb. Ak ministerstvo s vyčíslením krajov nesúhlasí, malo by predložiť vlastný prepočet a vysvetliť, kde sa ich odhady rozchádzajú. Ani dočasná dotácia nevytvára dostatočnú istotu na ďalšie roky. Zariadenie potrebuje plánovať prevádzku, prijímať zamestnancov a udržať ich. Výnos podielových daní navyše závisí od ekonomického vývoja. Potreba každodennej starostlivosti však nezanikne preto, že sa vyberie menej daní. Preto musí byť financovanie nastavené tak, aby služba zostala dostupná aj v horšom rozpočtovom roku. S tým súvisí prvá zásadná časť nášho pozmeňujúceho návrhu. Navrhujeme doplniť medzi oprávnené subjekty na získanie finančného príspevku ministerstva aj vyššie územné celky vo vzťahu k zariadeniam, ktoré zriadili alebo založili. Považujem za potrebné, aby ministerstvo vysvetlilo, prečo tieto zariadenia nemajú byť zahrnuté do rovnakého mechanizmu podpory. Poskytujú nevyhnutnú starostlivosť, zamestnávajú odborných pracovníkov a čelia rastúcim prevádzkovým nákladom. Naším cieľom sú porovnateľnejšie podmienky financovania. Podpora neverejných poskytovateľov je súčasťou systému, ale súčasne musíme zabezpečiť, aby nové povinnosti krajov neoslabovali ich vlastné zariadenia. Obe skupiny poskytovateľov potrebujeme a na obe sa spoliehajú konkrétni ľudia. Zároveň navrhujeme zahrnúť do príslušného ustanovenia aj ambulantné sociálne služby v zákonom vymedzených zariadeniach vrátane denných stacionárov. Ak má byť takáto forma starostlivosti dostupná, jej poskytovateľ potrebuje stabilné financovanie. Musí mať z čoho zaplatiť personál a udržať prevádzku aj v ďalších rokoch. Náš návrh preto pri ambulantných službách počíta s uplatnením navrhovaného financovania od roku 2028, pričom na rok 2027 ponecháva prechodný mechanizmus. Chceme zabezpečiť pokračovanie podpory aj po skončení prechodného obdobia. Rodina potrebuje vedieť, že denný stacionár, na ktorý sa spolieha, bude fungovať aj naďalej. Ak sa jeho prevádzka obmedzí, dôsledkom môže byť aj to, že niekto z blízkych bude musieť obmedziť prácu alebo zo zamestnania odísť. Stabilita služby tak priamo súvisí so stabilitou celej domácnosti. Človek môže ochorieť, absolvovať liečenie alebo byť hospitalizovaný. Pri prijímateľoch so zdravotným postihnutím musíme s takýmito situáciami počítať. Nemôžeme financovanie postaviť na predpoklade, že každý bude mať, že každý bude mať každý mesiac 100 % dochádzku. K zariadeniu počas neprítomnosti klienta zostávajú náklady. Musí zaplatiť zamestnancov, energie aj ďalšie výdavky a zachovať miesto, na ktoré sa človek po návrate z nemocnice opäť spoľahne. Preto navrhujeme zachovať finančný príspevok na prevádzku v plnej výške pri dočasnej neprítomnosti najviac 20 po sebe nasledujúcich pracovných dní. Podmienky sú jasné. Musí trvať zmluva o poskytovaní sociálnej služby. Poskytovateľ musí miesto rezervovať pre konkrétneho prijímateľa a nesmie to súčasne vykazovať ako miesto obsadené iným človekom. Tým chránime kontinuitu služby a zároveň predchádzame dvojitému započítaniu toho istého miesta. Je to praktická úprava, ktorá zohľadňuje zdravotný stav prijímateľov aj skutočné náklady zariadení. Choroba klienta nemá vytvárať ďalšiu finančnú neistotu pre službu, ktorú bude po zhotovení opäť potrebovať. Treťou dôležitou oblasťou je odľahčovacia služba. Starostlivosť o blízkeho človeka môže trvať roky. Znamená každodennú fyzickú aj psychickú záťaž, často aj prerušovaný spánok a obmedzené možnosti venovať sa vlastnému zdraviu. Človek, ktorý opatruje, môže sám potrebovať operáciu, liečbu alebo čas na zotavenie. Ak nemá zastúpenie, odkladá vlastné vyšetrenie a starostlivosť o seba. Takáto situácia môže ohroziť jeho zdravie aj schopnosť ďalej sa starať o blízkeho. Rodina preto potrebuje dostupnú možnosť dočasného zastúpenia. Navrhujeme, aby sa kapacity miest určené na pobytovú odľahčovaciu službu nezapočítavali do celkovej registrovanej kapacity zariadenia. Cieľom je odstrániť kapacitnú prekážku pri vyčleňovaní miest na túto dočasnú pomoc. Samozrejme, poskytovanie služby musí mať primerané personálne, priestorové a finančné zabezpečenie. Samotná zmena ustanovenia nové izby ani pracovníkov nevytvorí. Môže však pomôcť zariadeniam, ktoré majú podmienky na poskytovanie odľahčovacej starostlivosti a vytvoriť väčší priestor na pomoc rodinám. Práve dostupnosť zastupujúcej starostlivosti je jednou z podstatných tém, na ktoré upozorňuje Komora opatrovateliek Slovenska. Možnosť opatrovateľa pracovať sa dá reálne využiť iba vtedy, ak je zabezpečená pomoc človeku, o ktorého sa stará. Predstavme si dcéru, ktorá opatruje imobilnú mamu. Potrebuje pracovať, aby domácnosť mala dostatočný príjem. Mama však nemôže zostať niekoľko hodín sama. Ak nie je dostupná opatrovateľská služba a v blízkosti nie je vhodné zariadenie. Samotná možnosť zamestnávať sa jej situáciu nevyrieši. Komora upozorňuje aj na rozdiel o podpore ambulantnej a domácej opatrovateľskej služby. Osobitý príplatok určený za stanovených podmienok na ambulantnú starostlivosť nemá podľa jej stanoviska obdobný mechanizmus pri terénnej opatrovateľskej službe poskytovanej priamo doma. Pán minister, aké je odborné odôvodnenie tohto rozdielu? Ako má postupovať rodina, pre ktorú každodenná preprava blízkeho do zariadenia nie je zvládnuteľná? A čo ľudia v obciach, kde takéto zariadenie v dostupnej vzdialenosti vôbec nie je? Jednotlivé formy služieb majú rozdielne náklady. To je potrebné zohľadniť. Financovanie však musí rešpektovať aj situáciu človeka a reálnu dostupnosť pomoci. Ak má systém podporovať život doma, potrebuje dostatočné kapacity terénnych služieb. Potrebujeme opatrovateľky, ktoré dokážu ísť do domácnosti, a podmienky na ich zastupovanie. Pri malých obciach môže pomôcť spoločné zabezpečovanie služby. Financovanie však musí zahŕňať aj časť na náklady na presuny medzi domácnosťami. Bez toho bude poskytovanie starostlivosti v menších a vzdialenejších obciach naďalej komplikované. Komora zároveň upozorňuje na postavenie neformálnych opatrovateľov. Čas príspevku odkázanej osoby určená na neformálnu starostlivosť nie je automaticky zákonom garantovanou mzdou človeka, ktorý ju vykonáva. Žiada preto jasnejšie pravidlá odmeňovania a ochrany opatrovateľov. Od týchto ľudí očakávame zodpovednú každodennú starostlivosť. Musíme sa preto zaoberať aj tým, aké zabezpečenie majú oni sami, čo sa stane pri ich chorobe a kto prevezme starostlivosť, keď ju musia prerušiť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, naše návrhy vychádzajú zo situácií, ktoré pri poskytovaní starostlivosti bežne nastávajú. Klient ochorie a jeho miesto musí zostať pripravené. Opatrujúci človek potrebuje liečbu a rodina hľadá zastúpenie. Zariadenie potrebuje udržať zamestnancov a dať im vedieť, z čoho zaplatí svoje povinnosti. Práve na tieto situácie musí zákon pamätať. Rozšírenie podpory si vyžaduje primerané rozpočtové krytie a zosúladenie jednotlivých finančných mechanizmov. Túto úlohu musí štát pri reforme zvládnuť. Ak ju nechá nevyriešenú, finančná neistota sa prenesie na poskytovateľov a rodiny. Pán minister, zodpovednosť za fungovanie systému nesiete aj tým, ako sa vyrovnáte s upozorneniami z praxe. Kraje a opatrovatelia pomenovali konkrétne problémy, očakávame konkrétne riešenie. Prosím vás preto, kolegyne a kolegovia, o podporu nášho pozmeňujúceho návrhu. Pomôže vytvoriť porovnateľnejšie podmienky financovania, väčšiu stabilitu ambulantných služieb a lepšie možnosti dočasnej pomoci rodinám. Ľudia odkázaní na starostlivosť potrebujú, aby pomoc fungovala každý deň a ich blízki potrebujú istotu, že keď ju už nedokážu zabezpečiť sami, bude sa na koho obrátiť. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pani poslankyňa. Dobrý deň všetkým.