Anežka Škopová — vystúpenie v rozprave, 40. schôdza

Takže pekné popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený minister, dnes rokujeme o najdôležitejšom zákone roka, o štátnom rozpočte, o dokumente, ktorý by mal byť zrkadlom priorít tejto vlády, obrazom jej zodpovednosti voči občanom a plánom, ako chce krajinu posunúť dopredu. No úprimne, v priebehu tohto rokovania to vôbec nevyzerá, že by vláda brala túto tému vážne. Keby jej išlo o férový a otvorený proces, nevytvárala by dojem, že parlament je len formálna prekážka, ktorú treba čo najrýchlejšie prekonať. Vláda sa pritom tvári, že ide o kľúčový dokument, ktorý má určiť smer krajiny na najbližší rok. No jej konanie hovorí presný opak. Rozpočet bol predstavený verejnosti na poslednú chvíľu bez priestoru pre odbornú diskusiu, bez konzultácií so samosprávami, odbormi či sociálnymi partnermi, teda s tými, ktorí denne zabezpečujú, aby štát vôbec fungoval. Teraz sa vláda snaží celý proces urýchliť a pretlačiť ho parlamentom bez otázok, bez pripomienok, bez kritiky, jednoducho len odhlasovať. Ale, žiaľ, nejde o ojedinelý prípad. Tento spôsob je pre túto vládu typický. Ale parlament predsa nie je hlasovacia mašina. Nie je to miesto, kde má opozícia mlčať a koalícia bezvýhradne prikyvovať. Parlament má byť miestom, kde sa diskutuje, kde sa kontroluje výkon moci, kde sa pýtame a hľadáme lepšie riešenia. V demokracii je vláda podriadená parlamentu, nie naopak. Dnes to však vyzerá, akoby vláda považovala parlament za nepríjemnú prekážku, aby tu išlo len o to, aby sa formálne odhlasovalo, nie aby sa rozmýšľalo. A to je veľmi nebezpečné, pretože ak sa z parlamentu stratí diskusia, stráca sa aj podstata demokracie, kontrola moci a dôvera ľudí v štát. Táto vláda sa jednoducho bojí. Bojí sa diskusie, bojí sa kritike, bojí sa konfrontácie s realitou. A nie je sa čo čudovať, pretože tento rozpočet nie je plánom rozvoja, ale súborom prázdnych čísel, nerealistických plánov a falošných sľubov. Nie je to rozpočet pre ľudí, ale rozpočet, ktorý má zakryť neschopnosť vlády zvládnuť hospodárenie štátu. Kolegovia, možno trochu na odľahčenie. V tejto sále sedia ľavičiari-pravičiari, niektorí môžu hovoriť, že štát je zlý hospodár, ale na čom sa zhodnú všetci, je, že štát je sakramentsky dobrý vo vyberaní peňazí. A tí, čo nám tu dnes vládnu, sú až takí babráci, že nevedia urobiť ani toto. Urobili konsolidáciu a výber daní klesol. =====