Alojz Hlina — faktická poznámka, 40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, úprimne nie celkom chápem, že na čo sa potom ľudia vlastne píšu do tej diskusie, keď vlastne nevystúpia a potom to celé to rozhádže ten systém, ale asi to nevedia. Veľa bolo povedané, veľa sme sa už aj dočítali, možno ešte niečo bude povedané v ústnej. Keby som chcel a mal takú malú ambíciu povedať možno niečo, čo ešte nebolo, aby to nejako osviežilo a posunulo, tak možno skúsim, neviem, či sa mi to úplne podarí, ale niečo naozaj k tomu treba povedať. Naozaj je to zákon roka, rozpočet je zákon roka a treba k tomu pristupovať naozaj zodpovedne. My sme robili taký protest na Námestí SNP a spojený s pochodom a vystúpila tam jedna pani, ktorá je zrakovo znevýhodnená, teda nevidí. A ona to tak uviedla to svoje vystúpenie, že som síce slepá, ale už sa nemôžem na to pozerať, čo teda aj trhlo kútikom, bolo to z tohto pohľadu zaujímavé, a ona tam povedala inú krásnu alegóriu alebo nejaký príklad z histórie, ktorý ma zaujal, a tým by som teda ja chcel začať moje vystúpenie. A ona spomínala, že keď sa topil Titanic, tak tie prvé záchranné člny boli poloprázdne. Tie prvé boli poloprázdne, lebo ľudia neverili, že niečo také ako Titanic sa môže potopiť, hej, a vlastne nevyužívali tú šancu, ktorá bola do tých člnov nastúpiť, dokonca ešte to chcem povedať, v tom filme ešte kapela hrala, hej, no potom už keď bolo zrejmé, že ten Titanic sa potopí, už nebolo kde nastúpiť. A ja tu teda nejdem hroziť, ja som od podstaty človek pozitívny človek, ale naozaj dajme pozor, lebo sme sa vydali na takú jazdu, ktorá nemôže v zásade skončiť dobre. Nemôže, lebo to je princíp, to je ekonomika. Viete, to je, ekonomika je taká pľuha, hej, že proste nemôžete ju ničím vybabrať. Stále je to, proste to je exaktná veda. Toľko a toľko je vždy toľko, pokiaľ teda nespochybňuje metrické jednotky a vlastne úplne základné veci, čo u vás si človek nie je istý, hej, lebo vy ešte môžete vytvoriť tú ilúziu, že 2 + 2 nie sú štyri, ale to už možno by som išiel moc ďaleko. Takže ono to fakt nepustí. Ono to nepustí. Ono sa to dá chvíľku maskovať, dá sa chvíľku hrať ako na tých husliach, dá sa vytvárať ilúzia, že všetko funguje a proste je to v poriadku, ale nie je to v poriadku. A však to tu aj zaznelo. Koniec koncov to viete aj vy, aj pán minister Kamenický to vie a ľudia, ktorí sú proste, majú akože rozum pri sebe, vedia, že to nefunguje. A teraz aby som nebol len taký negatívny, a tak, a ten na vine, a henten a že prečo nefunguje. Viete, ono je to zase, znova, to nie je žiadna atómová fyzika, hej? Rozpočet. Tvorba rozpočtu je teda - má dať, dal. Hej? To znamená, na jednej strane pritečie a na druhej strane odtečie, vcelku jednoduché. Teraz robiť, treba robiť tak, aby čo najviac pritieklo a teda prizerať, aby odtieklo toľko, čo môže, v ideálnom prípade ešte niečo prišporiť. A kto by tu dneska vôbec o tom však rozprával, lebo viete, to máte tých biblických, raz dobre, raz menej dobre. Ja už som len zvedavý, že čo budeme robiť, keď bude menej dobre, lebo my sme konjunktúru nezvládli, konjunktúra bola, hej, bola výrazná. Robert Fico vlastne sa mu ako-tak darilo nie preto, že je Robert Fico (povedané so smiechom), ale napriek tomu sa krajine darilo, že Robert Fico, hej, a vlastne tá konjunktúra to vytiahla, hej, a by som povedal, zosanovala všetky tie chyby, lebo tá ekonomika bola našliapnutá. Teraz je klasický hospodársky cyklus, ideme, ideme do mínusu, ideme do recesie a teda že čo (povedané so smiechom)? Teraz čo? A máte ušporené? Viete, lebo to musíte mať ušporené. Musíte mať niečo...