Ladislav Kamenický — iné vystúpenie, 40. schôdza

Dobre, ďakujem, ďakujem pekne. na transferoch ministerstiev, ktoré rastú voči obciam o 323 mil., čiže 218 plus 323 mil., o 11,4 % rastú transfery. Čiže dovolím si povedať, že obce by mali zvládnuť nejakú časť šetrenia. Niektoré sú na tom horšie, niektoré lepšie. Ja chápem, že niektorí starostovia budú argumentovať, ale myslím si, že tak ako sa štát rozhodol šetriť na sebe, tak by mali aj samosprávy. Štát vyšiel samosprávam v ústrety, kompenzovali sme odmeny na jedného pracovníka za rok 2025, 800 eur, pamätáte si. Sumu 100 mil. euro, sme pomohli samosprávam. Skoršie vyplácanie podielu dane z príjmu fyzických osôb, v začiatku mesiaca sme dali. Umožnenie použiť rezervný fond na bežné výdavky, myslím, že tu prebehlo, prebehol zákon, kde sa to má ustáliť, to znamená, že sa budú dať už aj do budúcna používať tieto veci, nebude to musieť byť schvaľované každoročne. Odpustenie dlhov VÚC asi 20 mil. v roku 2024, pomáhali sme so sezónnymi výpadkami podielových daní. Tí, ktorí vedia o čom hovorím, hovoríme o nejakých mesiacoch máj, keď tie výpadky nastávajú, čiže sme sa to snažili nejakým spôsobom pomôcť samosprávam. Finančná dotácia v roku 2024, sme dali finančnú dotáciu mestám a obciam vo výške 50 mil. eur a nebudem hovoriť o tom, že za bývalých vlád nikto nedával tie IP, tie malé pomoci to sú veci rádovo, do 15 tis. eur, priemer je možno niekde pod 10 tis., ale každé mesto a obec, ktorá to dostalo, tak si pomohol s nejakými drobnosťami, ktoré potrebujú poriešiť v rámci svojich samospráv a samozrejme dotácie pri výjazdových rokovaniach vlády asi vo výške 20, celkovo do 20 mil. Energopomoc som hovoril. Teraz k tým investíciám, ešte trošku doplním tú informáciu, že ako zabezpečovať aj ten hospodársky rast. Celkové výdavky na investície návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2026 sa rozpočtujú vo výške tých 3,4 mld., 2 mld. idú asi zo štátneho rozpočtu, 627 mil. z prostriedkov EÚ, z plánu obnovy 728 mil., ale takisto dávame na výskum a inovácie. V roku 2026 sa rozpočtuje 305 mil. eur, čo je nárast o 67 % plus 123 mil., čiže kto tu bude rozprávať, že nepodporujeme vedu a výskum, tak nehovorí pravdu. Ďalej máme tu investičné stimuly s ministerstvom hospodárstva vo výške asi 202 mil., čiže ďalšia polmiliarda, čiže 4 mld. eur. A jedno je pravda, keď sa konsoliduje, tak kričať to, že poďme, poďme vyrábať hospodársky rast, môžme to robiť tak ako v Nemecku, že budeme zbrane nakupovať, resp. iba riešiť infraštruktúru, ale chcem upozorniť na jednu vec, ja som si nechal urobiť z IEP porovnanie, že keď štát investuje jedno euro, tak sa mu v podstate vracia efektívne asi 30 centov. Čiže my potrebujeme, aby sa naštartovala ekonomika a nie, aby štát suploval úplne ekonomický rast, nedá sa to takto urobiť. Výber daní, poviem trošku bližšie a budem o tom hovoriť viac na, myslím, že zajtra ešte, zajtra bude konferencia, kde sa budeme venovať lepšiemu výberu daní. Predtým ako bola tá bývalá vláda, ktorá nám zruinovala verejné financie, my sme urobili viacero plánov boja proti daňovým únikom a jedny z najefektívnejších opatrení boli kontrolný výkaz DPH, ak si pamätáte, a potom aj elektronické, registračné pokladnice, ktoré som zavádzal. Ja si to pamätám, v roku 2019, koncom roka som to zavádzal ja. Môj predchodca to začal a ja som to zavádzal. Samozrejme, kto z toho pozbieral tie nízko visiace ovocie, no to bola presne tá ďalšia vláda. Potom nastali časy covidové, a o tom sa budem tiež zajtra detailnejšie vyjadrovať a práve tie oblasti, kde sú najväčšie, najväčšie daňové medzery, a to sa bavíme o reštauráciách, bavíme sa o ubytovaní, bavíme sa o stavebnej činnosti a rôzne služby, tak tieto boli väčšinou pozatvárané, ak si pamätáte, všetci sme si objednávali jedlo cez internet, platili sme kartami. Čiže tam sa znižovala samozrejme daňová medzera, takisto jedlo. Myslím, že moja manželka takisto nakupovala cez internet, to znamená, chodilo mi to zásielkovou službou, či si to pamätáme. Čiže v tom prípade samozrejme znižovala sa daňová medzera, ale ja si teda nepamätám na žiadne opatrenie, ktoré by mi tu zanechala bývalá vláda v podobe lepšieho výberu daní. Čo sa stalo potom, keď skončili tie covidové časy, no samozrejme, že sa to zase utrhlo z reťaze, bezbločkové hospodárstvo tu začalo. Začali tu, samozrejme väčšina tých podnikateľov potom prestala mnohokrát aj platiť dane, nedávala niekde aj účty. Nebudem hovoriť o tých, viete kto, o čom hovorím, malé stavebné práce, rôzne iné veci a my sme preto museli pristúpiť k tomu, že v roku 2024 sme začali s plánom boja s daňovými únikmi. Čo sme navrhli, opäť sme, ideme zavádzať opatrenie napr. qr platby. Možno ste si všimli, že nedávno už je povinná, povinné okamžité tie instantné platby, keď niekomu posielate peniaze, okamžite dostane peniaze. To je presne ten spôsob ako vieme vyberať viac peňazí, to znamená, keď vieme prevádzať tými qr kódmi, viete dostávam tú platbu okamžite. Všetky banky sú už povinné na toto nabehnúť, a preto chceme zaviesť qr platby. Je to bezhotovostný systém platieb, ktorý chceme dať, teda spolu s kartovými platbami ako povinnosť pre predávajúcich, ale chceme, aby kupujúci mal právo si vybrať, či chce takú, alebo onaký spôsob bezhotovostnej platby, alebo hotovosť. Čiže nie predávajúci, ale kupujúci bude rozhodovať o tom, či bude platiť v hotovosti, alebo nebude. O tomto budeme viac hovoriť aj na konferencii, nebudem predbiehať, máme tam ďalšie plány ako zlepšiť výber daní, budeme dávať do verejnej debaty ďalšie návrhy ako zlepšovať výber daní. Je tam stále áno, je tam medzera, momentálne nám tam chýbala asi miliarda, čo je veľká suma. Na druhej strane však musím povedať, že výdavky sa znížili asi o 650 mil., ale z tej miliardy polovicu nám spôsobilo to makro, o ktorom sme tu hovorili. To znamená ten protivietor ekonomický, ktorý tu máme, polovicu z celého tohto výberu. Máme tam daň z finančných transakcií, ktorá robí asi menej o 200 mil., ale poviem, vybrala, budúci rok by to malo vybrať asi pol miliardy, Pán Boh zaň zaplať a musím povedať, že výber funguje veľmi efektívne, nedá sa veľmi obchádzať, mne sa ľúbi to, že to robia v podstate sa to vyberá automatizovane cez banky, a tento príjem je dôležitý. Prečo sa znížil výber? No z jedného dôvodu, aj tu sa urobili mnohé zmeny, to znamená, že boli legislatívne úpravy a samozrejme je to nová daň, a tam sa ťažko, nemáme mnohé dáta sme nemali, čiže dnes samozrejme už budeme mať kvalitnejšie dáta, z ktorých sa to dá odhadovať. Obsluha dlhu, musím povedať jednu vec a o tom sa tu tiež bude asi rozprávať. V roku 2023 sme sa financovali, sme na obsluhu dlhu minuli asi 1,1 mld. a boli nulové úrokové sadzby, to je pravda, ale tie nulové úrokové sadzby nezabezpečil pán Matovič. Držala ich ECB dlhodobo, keď si na to pozriete, práve kvôli covidovým časom. To znamená chcel podporiť ekonomiku, aby, aby úplne neskolabovala a minulo sa veľa, veľa peňazí, ktoré tuto páni vedeli veľmi efektívne minúť. Máme tu MOM-ky a neviem aké všelijaké, dnes hovoríme o stovkách, stovkách miliónov za nejaké vakcíny expirované, ktoré sa nikdy nevyužili. Nedodané vakcíny sa zaplatili a podobné iné veci. A musím povedať jednu vec a veľa z vás tu budú presviedčať, my si požičali za nulu, to znamená, že vlastne sme, že je to super, to je pomaly zadarmo. Nie je to tak, pán Jakab. Ide o to, že keď sme si tie peniaze požičali, ako náhle expirujú, to znamená, keď zmaturujú, tak si budete musieť požičať tú istú sumu za vtedy platné sadzby, ktoré budú na finančných trhoch. A to je to, čo sa deje, alebo sa bude diať, čiže nie je to zadarmo, nie je to tak. Čo sa týka nárastu úrokových sadzieb, opäť nie pán Matovič, ani pán Kamenický, ani nikto. ECB zvyšovala sadzby. Viete prečo, pán Jakab, lebo tu bola obrovská inflácia. O tom vy neradi rozprávate, preto, a preto, lebo sa vymykala spod kontroly, preto sa zvyšovali úrokové sadzby, a to bolo za vás, pán Jakab. Zvýšili sa úrokové sadzby, samozrejme čo sa týka prirážok, sa odrážame vždy od nejakých nemeckých prirážok, my sa snažíme, aby tie prirážky sa nezvyšovali, aby boli stabilné. Dnes, keď sa pozriete na Francúzsko, ktoré nedodržiava finančnú disciplínu, čo sa deje, v priebehu niekoľkých mesiacov sa o 1 % zvýšili sadzby na financovaní dlhu. To stojí miliardy. Pri Slovensku je to iné číslo. My v roku 2026 vďaka tomu, že sa zvýšili kvôli inflácii a riadení Európskou centrálnou bankou, budeme musieť platiť za dlh 2,034 mld.. Z 1 mld. v roku 2023 na 2 mld. To je veľké číslo, ale my potrebujeme, aby to číslo, ono bude stúpať samozrejme od závislosti od toho, ako kým sa nedosiahne ten deficit na úrovni 3 %. Alebo kým sa to nezačne znižovať ten dlh. Ale, ale to je len percentuálne k HDP, zen dlh samozrejme nominálne rastie. Ale chceme, aby sme udržali v rámci limitov, toto. Preto robíme tiež konsolidáciu, lebo tú miliardu chceme minúť na ľudí, na sociálne veci, na zdravotníctvo a pod. V rámci rozpočtu musím povedať, napriek konsolidácii, do zdravotníctva dávame oveľa viac peňazí, vyše 500 mil,, 550 mil. a máme viac a môžte hovoriť o efektívnosti. Môžme, a ja takisto chcem, aby zdravotníctvo lepšie, efektívnejšie využívalo peniaze. Ale musím, ja poviem, najdlhšie rokovania som mal s ministrom zdravotníctva, on to dneska povedal, tu je. Ale sme sa korektne dohodli. Myslím si, že v rámci možností. Mali sme najdlhšie rokovania práve s ministerstvom zdravotníctva. Školstvo a budem odpovedať, pán Jakab na vašu otázku, že kde zmizlo, čo vy rozprávate, 74 mld., nikde nezmizlo, hneď vám to vysvetlím. Na školstvo, zvyšovali sme platy učiteľov, to si asi nikto nevšimol, že. Poviem k tomu číslu 7,4 mld., odpoviem na otázky, ktoré niekde padli, potom sa zrušil finančný výbor práve kvôli pánovi Jakabovi. No, smejte sa, to je super, hej! Tak je perfektné. No, čiže znižujeme deficit asi o 2,5 % HDP, to je suma 3, neviem okolo 3.3 mld., nárast od roku 2024, pán Jakab, teraz si píšte. Nárasty platov v zdravotníctve, platový automat nás stal dokopy 936 mil., platový automat a o tom hovoril aj pán predseda NKÚ na výbore. Za tie dva roky, hej. Nárast platov v školstve za dva roky od roku 2024, 865 mil. To znamená, všetci budete tu rozprávať jak treba podporovať vzdelanie a pod., učiteľov, robíme to. Tak potom, keď dáme, potom zase kričíte, že nedávajte a 2,2 mld. za 2 roky sa dalo do starobného invalidného poistenia na Slovensku. 4 mld. Takže, keď si myslíte, že niekto si nechal tie peniaze neviem kde, tak to nie je pravda, dali sme to ľuďom. Ľudom sme dali aj zdravotníci dostali vyššie platy, aj školáci dostali vyššie platy, aj dôchodky sa zvýšili. Čiže to je , nevykrikujte tu! Nevykrikujte tu! Vy tu bude tárať 5 dní a vykrikujete, keď ja si tu rezervujem 1 hodinu na to, aby som povedal Slovákom, čo sa tu deje, ako klamete. Nerevte! Pán Pročko, ticho buďte! Takže toto je jedna otázka. No, teraz budem sa venovať, čiže to bolo v dlhu. Ešte poviem jednu vec. Riadenie dlhu, Argál, Argál robí fakt dobrú robotu. Nás náklady na našom dlhu sú za veľmi prijateľných úrovniach, v rozmedzí niekde na celkový dlh 2,1 % do 2,5 %. Je to aj vďaka systému štátnej pokladnice, ktoré nám závidia mnohé krajiny. Čiže riadenie dlhu ja považujem za dobré. Dopyt po našich dlhopisoch sa pohyboval za posledné aukcie dva až štvornásobný dopyt sme mali na našich dlhopisoch, takže a máme takisto tú hotovostnú rezervu, o ktorej ste toľko rozprávali. Všetko som vám už povedal. Nemám tu pána Gröhlinga, ale s pánom Gröhlingom si musím vybaviť jeden účet. Začal niečo rozprávať, urobil tlačovku pred mojím ministerstvom, že my ideme opravovať, pán predseda NKÚ, by som možno poprosil jednu minútu pozornosti. Pán Gröhling sa postavil pred moje ministerstvo a začal vykrikovať, že my ideme na projekt minúť 1 mil. euro na opravu budovy ministerstva a financií. Tak, pán Gröhling, oznamujem vám, že ten projekt, to zadala ešte bývalá vláda v roku 2022, aby sa opravila budova ministerstva financií, je to stará budova, nefungujú tam rozvody, sú tam veľké problémy technického charakteru. Mali sme tam rôzne aj vytiekla voda, niekto sa šmykol, podobné iné veci. Ja som počúval včera na výbore pána predsedu NKÚ, ktorý hovoril o tom, že nemáme využívať prenájmy, ale že máme sa starať ======