Beáta Jurík — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Teda ľudí, ktorí spadajú do situácie takzvanej energetickej chudoby. Cieľom nášho návrhu bolo kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšovali 30 % z príjmu domácnosti, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov by neboli kompenzované. To je ten takzvaný český model. Takto to funguje v Českej republike, kde teda na základe z vopred stanovených podmienok jednoducho ľudia si požiadajú o takýto príspevok na bývanie. Nebudem zachádzať do detailu toho príspevku, my ho pravdepodobne budeme predkladať opäť, pretože toto je niečo, čo by, na čom by sa malo toto plénum zhodnúť, nakoľko sa jedná o adresnú sociálnu dávku, ktorá pomôže a ktorá na rozdiel od tejto plošnej energopomoci stojí oveľa menej, práve preto, že pomáha tým, ktorí to skutočne potrebujú. Nielen chudobným domácnostiam, ale napríklad, aj nižšej strednej triede. Takto vyzerá cielená adresná pomoc. Takto koncipovaný príspevok o ktorom som hovorila, by poberalo odhadom okolo 546-tisíc ľudí, z toho 316-tisíc žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Toto sú ľudia, ktorým by sme mali pomôcť s výdavkami na energie. Aj na základe takejto adresnej pomoci by miera rizika chudoby klesla a taktiež by klesla aj miera rizika chudoby u detí, ktoré sú najviac postihnuté chudobou. To, ale tento návrh, ktorý tu dnes máme, samozrejme, nerieši a hovorím, uvidíme, že aké bude to nariadenie vlády. K obsahu, stále nevieme ako bude energopomoc vyzerať, ale dopočuli sme sa, že by mala pomôcť 90 až 95 % domácností. No to, samozrejme, neznamená, že je to adresné, jediné, že by adresnosť znamenala, že vám to príde na adresu, čo je teda absolútna hlúposť, samozrejme. Toto je plošná energopomoc, ktorú si v časoch konsolidácie jednoznačne nemôžeme dovoliť. A ja sa aj pridám ku kolegovi Hargašovi, ktorý vo svojom vystúpení hovoril, že ak je to tak, ak túto pomoc skutočne potrebuje 95 % domácností na Slovensku, tak máme veľký problém. A pani ministerka aj v úvodnom slove spomínala, že zákon definuje pojem energetická domácnosť, ale čo v zákone chýba, je práve ten pojem energetická chudoba. A aj to je dôkazom toho, že tento zákon jednoducho nie je adresnou pomocou. A ono je to aj taký paradox, že ide sa pomáhať 95 % domácností, 90 a 95 a teda aj tým, ktorí to v skutočnosti nepotrebujú a ktorí si budú vykurovať svoje bazény, vírivky alebo ja neviem, prístupové cesty ku svojim domom. A naopak, táto pomoc sa vyhne alebo teda nebude adresovaná tým, ktorí to najviac potrebujú a ktorí cez to prepadnú. A síce, ľudia, ktorí sú teda ohrození energochudobou a ktorí napríklad, kúria uhlím a drevom. Čiže ideme pomáhať tým, čo to nepotrebujú a naopak, odmietame pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. No to je dámy a páni, pekná definícia sociálnej demokracie. A ja skutočne sa zhodnem s tými, ktorí, ktorí to tak myslia, na tom, že máme silnú potrebu v tejto krajine pomôcť tým najchudobnejším. A podiel obyvateľov, ktorí si nevedia dostatočne zabezpečiť energie na vykurovanie svojich domácností, sa za posledných desať rokov zvýšil z 18 % na 30 % na Slovensku. To je skupina najchudobnejších domácností. V susedných krajinách, iba aby ste si vedeli predstaviť čísla, v Maďarsku 16 %, v Česku 14, v Rakúsku 10 a v Poľsku 7 % domácností. Energetickou chudobou je u nás zasiahnutých 330-tisíc domácností, to je tých 18 %. Podľa iných metodík, napríklad ministerstva hospodárstva, je to dokonca iba, hovorím to v úvodzovkách, necelých 9 %, teda 164-tisíác. A to je vlastne presný opak toho, čo vy navrhujete, že 90 % verzus, keď zoberieme teda čísla ministerstva hospodárstva 9. Tak vy ste nejak obrátili tie čísla. Neviem. Ako som už spomínala, tie najchudobnejšie domácnosti, ktoré často teda kúria práve tuhým palivom, tak nebudú na túto energopomoc mať nárok, respektíve, nijako sa k nim nedostane. A to je zhruba 190-tisíc domácností, ktoré takto kúri tuhým palivom. A práve tieto by tú energopomoc najviac potrebovali a žiaľ sa im nedostane. Zároveň, a to je možno niečo, čo je dôležité pre PS a čo nie je dôležité pre, pre vládne strany, ale ja mám za to, že to je dôležité hlavne pre tú, pre budúcnosť tejto krajiny a síce, že takto koncipovaná plošná energopomoc je v rozpore s environmentálnymi cieľmi. Nepodporuje domácnosti vo vyššej energetickej efektivite, čo sa teda odzrkadľuje aj na dátach. A kým v Česku napríklad, aj na základe toho, že tam už nemajú plošnú energopomoc ako bolo potrebné za energokrízy, ale tam majú práve ten adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie, tak klesla spotreba plynu o 13 %. Viete aké číslo máme na Slovensku? 1,3, pretože my jednoducho tie domácnosti nemotivujeme k tomu, aby šetrili, pretože keď vedia, že jednoducho je takáto plošná energopomoc, že to majú zadotované, tak nemajú motiváciu, prečo míňať menej energií. Ja skutočne kvitujem, to čo hovorila pani ministerka na začiatku, a síce, že ľudia by nemali stáť v radoch pred úradmi. Ale ja sa pýtam, a to snáď stoja ľudia v radoch v Českej republike, vo Francúzsku, v Poľsku? Všade tam, kde je takýto adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie? No nie, pretože aj keď tam existuje to, čo som vám nazačiatku odprezentovala, a síce, že to bremeno dôkaznosti je skutočne na ľuďoch, že oni si majú o tú energopomoc požiadať, respektíve o ten príspevok požiadať a následne zdokladovať, že naň majú nárok, tak jednoducho toto sa robí elektronicky. A ja aj preto sa pýtam, že prečo sme tých 17 miliónov, ktoré som spomenula nazačiatku nemohli napríklad využiť na toto, aby jednoducho ľudia si mohli aj elektronickou formou požiadať o skutočne adresnú energopomoc. A podčiarkujem aj problém, ktorý vyzdvihol kolega Hargaš. Sú ľudia, ktorí o túto energopomoc nemajú záujem. Bolo ich 20 tisíc a jednoducho sú to ľudia, ktorí možno si na jednej strane neželajú, aby štát o nich zbieral dáta. Možno sú to len ľudia, ktorí si hovoria, že ja to nepotrebujem. Prečo by som ja to mal dostávať, sú v tejto krajine ľudia, ktorí to potrebujú, lebo ja verím, že aj takíto slušní a čestní ľudia na Slovensku sú. Tak prečo ich chceme takýmto spôsobom v podstate prinútiť, aby aj tak tú energopomoc dostali a aby museli, pretože je to doslova povinnosť takýmto spôsobom zdieľať svoje dáta. A na záver, ja by som sa chcela, lebo už nemám veľa času, ale chcela by som sa opýtať pani ministerky, opäť v dobrom, že ako teda ideme využiť tie eurofondy. Pretože o tom malo byť ak som správne pochopila aj to rokovanie v pondelok, na ktorom sa zúčastnili, a teda čo nám Európska komisia povedala. Aké eurofondy, v akej výške na akú formu pomoci. Je to, čo bolo odprezentované reálne alebo môžeme využiť eurofondy napríklad iba na tie IT systémy, ktoré, ktoré toto všetko dajú v podstate do praxe. A ja mám stále za to, že tie eurofondy by sme mali využívať omnoho efektívnejšie ako doslova takto ich prekúriť. Napríklad, na dotácie na tepelné čerpadlá cez zelenú domácnostiam alebo ďalšie a ďalšie projekty, ktoré by presne motivovali ľudí aj k tomu, aby šetrili a zároveň teda aj k tomu, aby do budúcnosti nepotrebovali akúkoľvek energopomoc. A ešte by som nakoniec zdôraznila, že teda v čase konsolidácie tu máme plošnú energopomoc, ale ideme ušetriť nejaké tie omrvinky na obranných silách, tak nehnevajte sa, ale na toto všetko mala táto vláda nieže mesiace, ale roky. A dnes sme sa tu nemuseli baviť o nejakom prílepku, toto mohlo byť na stole už minulý týždeň, a dnes sme tu mali mať skutočne adres...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)