Branislav Škripek — faktická poznámka, 39. schôdza

Kolegovia, ja vám ďakujem, že podávate tento návrh, pretože tu doslova musíme povedať, že sa jedná o sociálnu nespravodlivosť voči všetkým opatrovateľom, sociálnym pracovníkom, ľuďom, ktorí sa starajú o ľudí vyslovene v zraniteľných situáciách alebo dlhodobej zraniteľnej situácii, že oni jednoducho potrebujú pomoc, potrebujú, aby sa niekto o nich staral vyslovene osobným spôsobom. A keďže častokrát to nedokážeme v rodinách, pretože muži, ženy sú zamestnaní, deti v školách, nevládzeme vždy mať svojich blízkych, ktorí potrebujú takúto starostlivosť, doma, tak musia byť v zariadeniach. Tých zariadení je málo alebo sú veľmi drahé. Ale čo je paradoxné, že ľudí, a to je úžasné na Slovensku, že my máme veľa ľudí, ktorí sú schopní opatrovať, je to množstvo obetavých žien, ale je totálne nedôstojné a je šokujúce, že to na Slovensku tak máme, že takýchto ľudí, ktorých všetci potrebujeme, hlboko, ale hlboko podhodnocujeme. Ale toto je urážlivé, toto je vyslovene, že to ponižuje ľudskú dôstojnosť. Ja to proste hovorím aj ako človek so skúsenosťou, bol som niekoľko rokov ošetrovateľom v Ústave pre postihnutú mládež, tak sa to vtedy volalo v Bratislave, a zažil som, čo toto znamená. Tie nočné, ten stav, kedy sa venujeme tým ľuďom, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom znevýhodnení zdravotne, alebo niektorí zamierajú. Proste to sú stavy, ktorým sa treba venovať. A títo ľudia sú vážne podhodnotení. Len v Rakúsku pracuje vyše 20-tisíc našich ošetrovateľov a opatrovateliek a tu na Slovensku ich chýba okolo 10-tisíc. Takže to je naozaj nehoráznosť, aby mali ich plat, aby bol okolo 700 eur, keď len tá minimálna mzda je 800 a má byť až 900. Čiže dať aspoň pocit dôstojnosti týmto ľuďom znamená naozaj trošku im zvýšiť peniaze a je treba im dať viacej.