Dávid Dej — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie, myslím, že to bolo vo veľmi kľudnom a konštruktívnom duchu. Budem asi reagovať na vás, pni kolegyňa, súhlasím, však ja som tiež videl viaceré incidenty, tiež by som bol radšej, keby sa nestali, ale stali sa, len viete, že áno, že som sa snažil aj v tej rozprave vysvetliť, že tam, kde je to možné, typu hlavné mesto Bratislava, dajme tomu, že má možno viacero možností, čo sa týka už vybudovaných cyklotrás, tak samozrejme ideálne keby po tej cyklotrase išli, ale viete, že toto je poslanecký návrh zákona, ktorý keď vojde do platnosti, nebude sa týkať iba Bratislavy, bude sa týkať celého Slovenska a nie všade, tie cyklotrasy vybudované sú, a tým pádom to nie všade bude možné, a to je to, čo som chcel povedať, že si nemyslím, že problém, ktorý tu je, možno bude narastať, možno nejakým spôsobom sa nájdu aj iné alternatívne riešenia, tak tento návrh zákona, ten problém nevyrieši, nevyrieši ho preto, lebo pokiaľ nemáme vybudovanú infraštruktúru, ak sa bavíme o cyklotrasách, tak nemôžeme malé deti poslať s bicyklom na cestu, medzi autá. Preto po tom chodníku idú, lebo sa tam cítia byť bezpečnejšie. A teraz napr., spomenul to aj kolega Dvořák, ale spomeniem to opäť ja, pri mojej výške, moja chôdza je častokrát rýchlejšia ako je zadefinovaná v tomto návrhu zákona, a podľa tejto logiky by som ja mal chodiť potom asi po ceste, medzi autami, alebo po cyklotrase, čo nedáva absolútne zmysle ani logiku. Ako som hovoril, riešenia na to, to môže byť, tak ako ste aj vy spomenuli, rôzna edukácia, alebo mentoring ohľadom tejto témy, ako sa správať bezpečne na ceste a neviem si ani úplne predstaviť tú vymožiteľnosť toho, aby dopravní policajti na chodníkoch zastavovali deti, že nešiel si 6 km, ale išiel si 8, zoberú mu ten bicykel, neviem ako by to v praxi vyzeralo, preto hovorím, aj keď rozumiem ten zámer, že je to nezmysel. Ďakujem veľmi pekne.