Beáta Jurík — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Áno, Marián, máš pravdu. Opäť raz tu máme zákon, ktorý sa tvári, že je urgentný, a preto sme v skrátenom legislatívnom konaní, a pritom tento zákon tu mal byť už dlho, pani ministerka na to mala dva roky. A ja sa tak pýtam, že o akej adresnosti sa tu vlastne bavíme, čo sa týka tohto zákona? A dovoľte mi najskôr citovať pána premiéra Roberta Fica. On povedal, že tento zákon by mal pomôcť deväťdesiatim percentám obyvateľov a keby sa v tých zvyšných desiatich, čo majú teda vysoké príjmy, objavili nespravodlivosti, tak by ich ministerstvo malo riešiť individuálne. Pani ministerka Saková povedala, že našou hlavnou prioritou je pomôcť tým zraniteľným skupinám, napríklad jednorodičovským domácnostiam, dôchodcom alebo zdravotne znevýhodneným. Máme tu aj Andreja Danka, ktorý sa kedysi vyjadril tak, že adresnosť je pomáhať bohatým aj chudobným. No a my tu vlastne ideme teda pomenovať niečo, že toto je adresné, keď to má pomôcť teda deväťdesiatim percentám? No, nehnevajte sa, ale to je plošné. A ja nemôžem súhlasiť s tým, čo tu odznelo aj z úst niektorých koaličných poslancov a poslankýň, že pani ministerka tu nič nemala, že jej tu bývalá vláda alebo ktokoľvek nič nenechal. Ja už som to tu hovorila niekoľkokrát, my sme predkladali ešte prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valáška v minulom volebnom období zákon, ktorý sa nazýva zákon o príspevku na úhradu nákladov na bývanie a toto je presne typ adresnej pomoci s energiami, ktorý majú napríklad v Českej republike a ktorý tam funguje, a ja nevidím dôvod, prečo by sme my niečo takéto nemohli prijať. My sme ho ponúkli pánovi ministrovi z HLAS-u Erikovi Tomášovi, ja pokiaľ mám správne informácie, tak dokonca existuje pracovná skupina na ministerstve, ktorá na takomto zákone pracovala, a opäť nám sem pristál na stole nejaký zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)