Boris Susko — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Tak ešte raz, kolegovia, dnes. Ďakujem obidvom za vystúpenia, aj keď musím povedať, pán poslanec Dušenka, že som bol veľmi prekvapený z vášho vystúpenia a musím povedať, že to, čo ste tu predviedli, to je strašná demagógia. Ako pri všetkej úcte k vám, ale strašná demagógia. Ale je vidieť to filozofické nastavenie, ktoré máte iné, ako máme my, pretože, áno, sú aj krajiny, najmä tretieho, rozvojového sveta, kde držia odsúdených v klietkach ako divé zvieratá, poskytujú im stravu možno raz za deň a nechávajú ich, nech sa medzi sebou bijú, fyzické násilie na sebe páchajú a v zásade sú odsúdení do konca života v takýchto zariadeniach žiť, pretože sa nevedia v civilizovanom svete potom prispôsobiť a opakovane sa hneď vracajú naspäť do takýchto zariadení. Áno, sú aj také krajiny. Ale my takouto krajinou nechceme byť a chceme byť normálnou demokratickou, stredoeurópskou krajinou, ktorá, celá stredná Európa ide smerom k humanizácii aj výkonu trestu odňatia slobody. A spoločenská objednávka aj na Slovensku dlhé roky, naozaj dlhé roky volá po novelizáciách predpisov ohľadom výkonu trestu odňatia slobody, ako aj výkonu väzby. Mali sme tu minulom období o tom naozaj veľkú diskusiu, žiadne z doterajších vlád dlhé roky sa neodvážili túto tému otvoriť práve preto, že tá téma je nepopulárna. Ak sa majú humanizovať prostriedky vo väzniciach, áno, je to nepopulárna téma, občania to nemajú radi, pripúšťam, ale keď chceme byť demokratickou, normálnou, modernou krajinou, tak by sme mali vytvoriť aj určité humanistické a humánne prostredie aj vo výkone trestu odňatia slobody. Prečo? Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Výkon trestu odňatia slobody má dva účely. Jedným účelom je trestať alebo potrestať páchateľa a druhým účelom je prevychovať páchateľa. Pokiaľ sa odkloníme od tej druhej, ale v poradí prvej funkcii trestania, a to je prevýchova, tak potom nedosiahneme nič iného len to, že ľudia, ktorí budú odsúdení a vo výkone trestu odňatia slobody na nejakú dobu, keď sa vrátia do štandardného sociálneho prostredia, tak sa veľmi rýchlo vrátia naspäť do toho ústavu, pretože budú páchať recidívu, pretože nebudú pripravení na to, akým spôsobom sa začleniť naspäť do spoločnosti. A toto si myslím, že nikto z nás nechce, určite nie my, a po vašom vystúpení som dosť skeptický k tomu, že či chcete toto vy. Okrem toho, okrem toho teda ste dosť veľmi jednoduchým spôsobom hovorili o jednotlivých správach Výboru proti mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu, ktorá chodí robiť tieto monitorovacie správy každý rok a každý rok nám už, ako ste správne povedali, 20 rokov vytýka to isté. Doteraz s tým nikto z doterajších vlád nič neurobil. Áno, boli tam aj naše vlády a boli tam aj vaše vlády, respektíve opozičné vlády. Neurobili s tým nič. Odhodlali sme sa k tomu, aj keď je to nepopulárny krok, a chceme s tým niečo urobiť. A možno keď príde najbližší monitorovací výbor CPT, tak vás pozveme na to stretnutie s nimi, aby ste mali osobnú skúsenosť, ako sa s nimi rokuje a čo nám vytýkajú. Pretože ste to veľmi zjednodušili, že je to nejaká správa, ktorá nič neznamená, v zásade nám nič nevytýkajú a to teda vôbec, aleže vôbec nie je pravda, vytýkajú nám zásadné veci z hľadiska výkonu trestu odňatia slobody a väzby. A druhá vec, čo chcem, a pravdepodobne to zorganizujem pre vás, nejakú prehliadku ústavov, aby ste sa išli pozrieť, v akých podmienkach žijú odsúdení, aby ste to zažili na vlastnej koži, a každému z vás by som odporučil tam stráviť niekoľko hodín alebo možno niekoľko dní, aby ste pochopili, čo to znamená byť obmedzený na slobode a žiť v priestore 3,5 metra štvorcového. Naozaj by som vám to všetkým odporučil, keď všetci ste zástancami takéhoto trestania, tak by som vám to odporučil, aby ste pochopili, že toto nie je ten priestor, ktorý má slúžiť najmä na tú prevýchovu a resocializáciu páchateľov. No a keď to porovnávate ešte s konsolidáciou, pán kolega, tak tu už naozaj som absolútne pohoršený, pretože prečo konsolidujeme? Kto spôsobil to, že musíme konsolidovať? Kto vyhodil miliardu eur na nezmyselné povinné testovanie, státisíce na rôzne covidové lotérie, na nákup vakcín, ktoré sa potom vyhadzovali do Dunaja, a toto sú tie tri miliardy, ktoré nám dnes chýbajú, a preto musíme konsolidovať. Čiže vy dnes si dovolíte porovnávať toto s konsolidáciou, kde váš predseda bol predsedom vlády v tom čase, keď sa práve takto zadlžila Slovenská republika? Tak to je naozaj veľmi smutné a zároveň úsmevné. Ale poďme teda vecne. Napríklad čo ste kritizovali, miesto výkonu obydlia. Treba si uvedomiť, že na to, aby sa ten páchateľ, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, vedel naspäť resocializovať a dostať do spoločnosti, aby keď sa dostane z toho väzenia von, ak to poviem takto ľudovo, vulgárne, aby sa tam za dva dny nedostal naspäť, tak mu musíme zabezpečiť, aby nemal úplne popretrhané sociálne väzby so svojím prostredím, s rodinou, s pracovným prostredím, s kamarátmi a podobne. Môžete mať na to iný názor, samozrejme, ale to nie je o tom, že mu chceme vytvoriť nejaké príjemné prostredie. Chceme mu vytvoriť to, aby sa nepretrhli sociálne väzby, ktoré majú zásadný vplyv na to, že ak sa vráti naspäť na základe aj nejakých prevýchovných programov, k tomu sa ešte dostanem, tak aby sa vedel začleniť naspäť do tej spoločnosti, aby neprišiel do prostredia, kde nikoho nepozná, všetci s ním pretrhli kontakty a všetci sa od neho budú dištancovať a on zostane sám, na ulici, s nejakými organizáciami, ktoré zabezpečujú podporu takýmto ľuďom, ale nebude mať nikoho s nejakými intímnymi, osobnými vzťahmi. A takýto človek, a na to sú výskumy, to nehovorím ja, to som nevymyslel ja, na to sú výskumy, ktoré hovoria, že takýto človek sa veľmi rýchlo dostáva naspäť, lebo sa nevie v tom reálnom živote normálne správať. Čiže aj to miesto výkonu, vzdialenosť od obydlia má slúžiť na to, aby ten páchateľ, pokiaľ sa potom dostanem von, sa vedel začleniť do tej spoločnosti. To nie je, že by sa mu chcelo nejakým spôsobom urobiť dobre. Maximálny stupeň stráženia, respektíve, respektíve tie veci, ktoré ste hovorili ohľadom, ohľadom otvorených oddelení. Do otvorených oddelení sa dostávajú ľudia, ktorí sú, buď nie sú nebezpeční, alebo, a to je najmä, sa tam dostávajú vtedy, keď je nejaká krátka doba predtým na to, aby sa dostali na slobodu. A sú tam zaradení preto, aby sa prispôsobovali postupne tomu životu vonku. Že si tam sami varia, že sa učia tie zručnosti, že si komunikujú s rôznymi inštitúciami, máme na to kiosky, aplikácie, rôzne projekty s organizáciami, ktoré zabezpečujú prácu, či už sú to úrady práce, či už sú to personálne agentúry a podobne. Čiže aby sa naučili a prispôsobovali sa tomu životu potom na slobode. Keď ste hovorili o resocializácii programov, máme, myslím, že osem resocializačných programov špeciálnych, Šanca na návrat, Šanca na návrat 2, ktoré práve riešia otázky prispôsobovania sa odsúdených v živote na slobode v nejakom čase predtým, ako majú byť prepustení, máme resocializačné projekty, ktoré sa týkajú závislosti, rodinného násilia, finančnej gramotnosti, zamestnávania marginalizovaných skupín a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré v zákone nenájdete. Ale tie veci robíme a robíme ich preto, aby sme tých väzňov odsúdených prevychovávali. Lebo to je základný účel trestania. Ten trest je až sekundárny. Primárna je prevýchova, inak to celé nemá zmysel. No a teraz poďme k tým peniazom. Máte, pán poslanec, predstavu, koľko je stravná jednotka na jedného väzňa na deň? Taký, čo nepracuje, má stravnú jednotku 3 eurá na celý deň. Taký, čo pracuje, má stravnú jednotku 4 eurá. 4,04. A ten, čo nepracuje, 3,18. Tak skúste sa vy celý deň najesť za 3 eurá 18 centov. Prípadne teda keby ste pracovali, za 4 eurá na deň. Aj raňajky, aj obed, aj večeru. Preto v ústavoch existujú predajne potravín a drogérie a ďalších, ďalších vecí, kde si väzni môžu nakupovať za svoje vlastné peniaze. Nikto im to nedá zadarmo. A tie ceny, keďže je to v bezpečnostnom režime a tak ďalej, tak sú ďaleko vyššie, ako sú ceny v bežných potravinách. Keď si zoberieme, koľko zarobí väzeň za hodinu práce alebo za mesiac, tak približná mesačná odmena napríklad pri upratovacích službách je 280 eur. Takže ak je navýšenie 17 %, je to koľko z tých 280 eur? Keď teda hovoríte, že jak budú mať lepší zárobok ako keby boli na slobode. No, tak neviem, či to úplne je tak. Takže viete rozprávať o niečom, o čom nemáte tie základné informácie, tie základné vedomosti, a to sú verejné zdroje, máme vyhlášky, ktoré hovoria presne tie sumy všetky, tak je naozaj takou ako pre mňa demagógiou, lebo to počúvajú aj občania a občania teraz budú mať predstavu, akože ideme im robiť z väznice hotel a to predsa vôbec nie je pravda. To je strašná demagógia. Pokiaľ sa bavíme o matkách s deťmi. Doteraz pokiaľ boli či už tehotné ženy, alebo matky s malými deťmi, tak sa buď prerušoval výkon trestu, aby matka mohla ísť domov s deťmi, a my sme, teraz tu zavádzame nové procesné postupy tak, aby sme takýmto matkám uľahčili tú situáciu, aby im mohol byť uložený alternatívny trest, napríklad náramok alebo iný alternatívny trest, aby mohla byť doma so svojím dieťaťom. Aby nemuselo byť, lebo sú aj iné nástroje, napríklad niektoré krajiny to majú aj tak, že budujú v ústavoch nejaké osobitné priestory, kde takéto maloleté deti chodia navštevovať svoje matky. Ale to väzenské prostredie podľa nášho názoru nevplýva dobre na tie deti, a preto sme presvedčení, že skôr naopak, ak je aj niekto odsúdený, nejaká matka, tak toto by malo byť jeden z dôvodov, kedy by mohla dostávať alternatívny trest na to, aby mohla byť so svojím maloletým a malým dieťaťom doma. Čiže to je takisto v návrhu zákona. No a pokiaľ, ten príklad s tým náramkom a domáceho násilia, viete, je to tak pritiahnuté za vlasy. Každý sudca, keď ukladá trest, tak ukladá ho za nejaké konanie, a keď vidí, že v tom prípade ide o domáce násilie, no tak chcel by som vidieť toho sudcu, ktorý by uložil niekomu náramok, že choď domov, keď si páchal domáce násilie, k tej žene. Takže to asi je tak pritiahnutý za vlasy príklad, ktorý sa v praxi nikdy nestane. A keď sa bavíme o tom, ako sudca môže ukladať tresty, no my máme historicky v Trestnom zákone odškatuľkované, že od koľko do koľko môže za ktoré konanie. Sú aj iné modely. V Rakúsku napríklad majú od 0 do 10 rokov za všetky tresty, teda za všetky konania. Od 0 do 10. A sudca sám rozhoduje podľa okolnosti prípadu, že či mu dá podmienku, alebo či mu dá osem rokov. A závisí to, ako sa správa, ako môže nahradiť škodu a tak ďalej. Ako je toto model, ku ktorému môžeme časom prísť. Momentálne si myslím, že na toto ešte nie sme pripravení, ale sú aj také modely. No a už úplne nakoniec v rámci prvého čítania, kde by sme mali baviť ohľadom filozofických týchto, ale však, samozrejme, na všetky tie veci v druhom čítaní ja budem reagovať, tak máme prípady, kedy nám aj odsúdení významne pomáhajú, a bolo to napr. nedávno, keď sme tu mali slintačku a krívačku, kedy dobrovoľne aj odsúdení chodili s týmto pomáhať, chodili odpratávať utratené zvieratá na jednotlivé družstvá a tak ďalej a to bolo v stovkách prípadov, takže ja by som to takýmto spôsobom nedehonestoval. Ďakujem pekne.