Boris Susko — iné vystúpenie, 39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k tomu, čo odznelo v rozprave. Pokiaľ ide o tú prvú vec, čo sa týka obsadenie Ústavného súdu. Samozrejme, že ma to trápi, ja nie som členom koaličnej rady, aby som teda mohol na každej koaličnej rade predkladať takýto návrh. Samozrejme, že sa o tom bavíme. Je to mojím záujmom, ale ja podľa tohto, čo tvrdíte, som zodpovedný za všetko. A toto je kompetencia Národnej rady, kompetencia prezidenta, ministerstvo tu naozaj nemá žiadne kompetencie nejakým spôsobom ani návrhové, ani iné, čiže ja môžem len apelovať na vás poslancov, aby ste niekoho zvolili, ale sami dobre viete, ako funguje parlamentná matematika, že v zásade bez zhody k takémuto niečomu, zvoleniu, zvoleniu nedochádza. A vyjadrovať tu nejaké pochybnosti o tom, že, alebo, by som povedal, vymýšľať si také veci, že či na niekoho čakáme alebo nečakáme, zoberte si dnešné zloženie Ústavného súdu. V zásade myslím si, ak sa nemýlim, všetkých sudcov Ústavného súdu, ktorí sú teraz na Ústavnom súde, sme zvolili my, alebo teda boli zvolení za našej podpory. Ak sa nemýlim, tak skoro alebo väčšina z nich. (Reakcia z pléna.) No, aj pán sudca Šorl, ale aj ďalší tí, čo tam boli predchádzajúci, boli zvolení aj za našej podpory. Máte pocit, že niektorý z týchto ústavných sudcov je nám nejakým spôsobom osobitne naklonený? No ja taký pocit teda nemám. Ako myslím si, že rozhodujú naozaj nezávislo a že z tohto pohľadu takéto, takéto fabulácie ako odmietam. Pokiaľ ide o obmeny senátov, k tomuto sme pristúpili v zásade na podnet aj Ústavného súdu, pretože sme debatovali a diskutovali o tom, aké to spôsobuje problémy pri zasadnutiach jednotlivých senátov, kde, samozrejme, sami dobre viete, ako dlho rozhoduje Ústavný súd v niektorých veciach a tým, že sa prelínajú tie časy z niektorých konaní, tak pri takejto obmene senátov by museli zasadať paralelne senáty v rôznom zložení, čo zásadne komplikuje tú situáciu s fungovaním senátov a hlavne s fungovaním spravodajcov v týchto senátoch. Takže preto sme pristúpili k tomuto, aj keď ja rozumiem účelu obmeny tých senátov. Na druhej strane, na Ústavnom súde pôsobí 13 sudcov, momentálne 12 a ak niekto si myslí, že oni spolu nekomunikujú, však samozrejme, že komunikujú spolu aj o jednotlivých kauzách, aj o jednotlivých rozhodnutiach, tá prax sa zbližuje a keď sú aj odlišné náhodou rozhodnutia jednotlivých senátov, tak veď na to sú zjednocovacie senáty. Takže ja si myslím, že tá obmena ako taká nemá nejaký zásadný význam pre rozhodovanie jednotlivých, jednotlivých senátov, ale je to otázka na diskusiu. Ja sa nebránim ani inej právnej úprave, len hovorím, že reagovali sme na aplikačné problémy, ktoré s týmto vznikajú. Pokiaľ ide o prieťahy, aj keď to tu nesúvisí s týmto návrhom zákona, tak len zareagujem. Riešime tento problém, máme dáta, máme dáta aj z Ústavného súdu, aj zo všeobecných súdov, aj zo Súdnej rady, čiže na základe týchto dát aj nejakým spôsobom moderujeme ten proces prijatia aj tohto návrhu. V tomto návrhu nie je preto, že časovo sa to stihnúť nedalo a toto sme nechceli odkladať. Čiže venujeme sa tejto téme naozaj veľmi intenzívne, rokujeme aj s Ústavným súdom, aj so Súdnou radou, aj na spoločných rokovaniach, naposledy minulý týždeň. Čiže máme záujem túto tému riešiť tak, aby bola najmä v prospech občanov, v prospech obyvateľov Slovenska, ktorí naozaj toto pociťujú ako jeden z kľúčových problémov justície, prieťahy v konaní. Takže budeme robiť všetko pre to, aby sme ten model fungovania nastavili tak, aby k prieťahom čo možno v najmenšej miere dochádzalo. Ak už k nim došlo, aby sme mali účinné právne nástroje na to, aby sa tieto prieťahy odstránili. Pretože účelom konania o prieťahoch nemá byť to, čo je dnes, len riešenie primeraného zadosťučinenia za prieťahy v konaní, ale môj záujem na ministerstve je najmä to, aby sme odstránili vôbec vznik týchto prieťahov a ak už vzniknú, aby sme mali účinný nástroj na to, aby sa urýchlene v týchto veciach konalo. Primerané zadosťučinenie je len sekundárna záležitosť, keď už naozaj sa nepodarilo žiadnymi opatreniami dospieť k tomu, aby k týmto prieťahom nedochádzalo. Čiže to je účelom teda toho druhého zákona, ktorý pripravujeme v súvislosti s Ústavným súdom. No a to, že nechávame žiť svojím životom vyjadrenia. No ja nemôžem zabrániť, ani nechcem brániť tomu, aby sa ktokoľvek mohol aj k tejto téme vyjadriť, či už je to člen Súdnej rady alebo iný sudca, alebo iný odborník, alebo verejnosť. Samozrejme, ja to nenechám úplne žiť svojím životom, pretože sme k tomu dávali mediálne vyjadrenia, kde sme uvádzali na pravú mieru, ako to myslím, ako to má byť. Ale k tejto téme bude, keď predložíme tento návrh zákona, predpokladám, ďalšia diskusia. Pokiaľ ide o pána poslanca Dušenku, tá prax jednotlivých poradcov, to nejde do nejakého kontra postavenia vo vzťahu k zákonu o sudcoch, pretože zákon o sudcoch rieši sudcov. Toto nie sú sudcovia, toto sú v zásade poradcovia jednotlivých ústavných sudcov a ak by sme chceli mať naozaj erudovaných ústavných právnikov, tak päťročná prax v zásade nič neznamená z tohto pohľadu, hej. Čiže ak sme chceli ísť týmto smerom, tak by sme tam nastavili minimálne, že musia mať 15- až 20-ročnú prax, lebo neviem si predstaviť, aký ústavný právnik po piatich rokoch akejkoľvek nejakej praxe mimo teda samotného Ústavného súdu alebo zastupovania na Ústavnom súde by mal dostatočnú prax na to, aby mohol erudovane vykonávať funkciu poradcu Ústavného súdu. Ale práve tu sme reagovali aj na požiadavku alebo názory aj Ústavného súdu a ústavných sudcov, ktorí hovoria, že pre nich je možno lepšie si absolventov právnických fakúlt vychovať v rámci svojho pôsobenia na Ústavnom súde, ako čakať na niekoho s päťročnou praxou, kto neprichádza, hej, lebo dnes majú problém vôbec obsadiť tieto miesta. Čiže reagovali sme na to, nie je úmyslom nejakým spôsobom znižovať kvalifikáciu, ale keby sme sa chceli baviť o naozaj kvalifikácii, tak by sme to museli nieže zrušiť, ale zvýšiť niekoľkonásobne túto prax, ak by už mali byť hotoví ľudia. A pokiaľ ide o ustanovenie o právnom zástupcovi, je to technická vec. Toto ustanovenie právneho zástupcu, tá technická vec spočíva v tom, aby to nemusel administratívne riešiť Ústavný súd, ale máme tu inštitúciu, a to je Centrum právnej pomoci, ktoré rieši právne zastupovanie ľudí v hmotnej, pardon, v materiálnej núdzi, a je to na to prispôsobená organizácia, ktorá má na to celé procesy a všetko. Čiže ak aj na Ústavnom súde k takémuto príde, tak Centrum právnej pomoci sprostredkuje právne zastúpenie a môže to urobiť prostredníctvom vlastných právnikov, alebo to môže urobiť prostredníctvom Slovenskej advokátskej komory. Čiže tam je len technikália, aby administratívne tým nebol zaťažený Ústavný súd, ale aby sa to riešilo cez Centrum právnej pomoci, ja tu nevidím žiaden problém, to je len technikália, kto to bude ustanovovať. Ak hovoríme teda o povinnej obhajobe alebo povinnom právnom zastúpení, tak. No a pokiaľ ide o tú poslednú vec, čo ste hovorili, § 56 ods. 2, že sa dopĺňa písm. a), k tomu písm. g). Tam ide v zásade o čiastočné, ak sa teda rieši prijatie návrhu alebo neprijatie návrhu, a aby bolo možné čiastočné neprijatie toho návrhu najmä z toho dôvodu, aby, ak je potrebné, aby sa nemusela odložiť účinnosť celého zákona. A v tých konkrétnych prípadoch nastali také situácie, že bolo potrebné, aby čiastkovo ten zákon ďalej bol účinný a len čiastočne sa pozastavila účinnosť, tak toto je vlastne nástroj na to, aby to bolo možné aj takýmto spôsobom odmietnuť. Takže ja si myslím, že to je v poriadku, ale môžme potom, samozrejme, v druhom čítaní sa k tomu baviť bližšie. Ďakujem pekne.