Paula Puškárová — iné vystúpenie, 39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že pán minister dobre a obšírne zhodnotil celé to pozadie, ktoré viedlo, aj to hodnotové a z toho môjho pohľadu aj to finančné, ktoré viedlo k tejto rozsiahlej novele. Ja by som možno len poznamenala, že počas tej debaty, ktorú som teda sledovala, tak som tam skutočne zaregistrovala také protirečenia. Na jednej strane všetci sa zhodujeme na tom, že naše školstvo, regionálne aj vysoké, potrebuje reformovať a keď prichádzajú reformy, tak potom sa hovorí, že máme konzervovať súčasný systém. To je podľa mňa úplne rozporuplné. Nebudem sa teda už vyjadrovať k tomu regionálnemu školstvu, spomeniem len v tom vysokoškolskom zákone, ktorý považujem, že prináša mnohé zásadné zmeny, nie je to kozmetická úprava, zúčastňovali sa v pracovných skupinách rovnako zástupcovia aj opozičných strán, rovnako ako koaličných strán. Náš školský výbor tam mal dvoch zástupcov na každej jednej pracovnej skupine. Všetky reprezentácie sa vyjadrili, že napriek tomu, že niektoré, mali sme rozličné spory a iné pohľady, tak reprezentácie privítali tento zákon. Je tam množstvo vecí, po ktorých dlhodobo volali zamestnanci vysokých škôl, ako napríklad zmluvy na dobu neurčitú, sú tam rovnako sabatikal, po ktorom dlhodobo a nikto nemal, prepáčte, že to poviem tak veľmi ľudovo, nikto nemal tú odvahu, tie gule, dať to tam. Rovnako je tam obrovská flexibilita, po ktorej študenti dlhodobo volali, aby sme záverečné práce urobili zmysluplné, a to je práve uvoľnením formy tej záverečnej práce. Dnes už nikoho nezaujíma, aby si čítali siahodlhé štúdie, ktoré si len založia do šuflíka. Chceme, aby tí ľudia vyšli z praxe, aby napísali svoju záverečnú prácu práve v praxi a práve preto je tam uvoľnenie aj týchto diplomoviek. Taktiež je to krok smerom k profesionálnym študijným programom. Je to krok smerom k tomu, aby zároveň vysoké školy prevzali čoraz väčšiu zodpovednosť za kvalitu. Hovorilo sa tu o kvalite. Nuž, tak napríklad pôsobenie zahraničných vysokých škôl sa nastavuje za rovnakých pravidiel, aké majú súčasné. Už to nie je len o tom, že zahraničná pobočka sa dostane na Slovensko a môže poskytovať vzdelávanie. Sú tam sprísnené podmienky práve na akreditáciu týchto pobočiek. Je tam umožnené lepšie stánie vysokých škôl, sú tam povinné doktorandské školy. Taktiež veľmi malá, drobná úprava, ale dôležitá, nie je potrebné uzatvárať licenčnú zmluvu na záverečné práce. A to je podstatné, pretože to vám hovorí človek z vysokoškolského prostredia, že my chceme, aby tie diplomovky nekončili v šuflíkoch, ale aby mali zmysel. Presne to, po čom volajú všetci, nielen študenti, ale aj odborníci, aj praktizujúci učitelia, aby tieto diplomovky buď teda vznikali vo formáte nejakého portfólia, ktoré bolo počas stáže vyprodukované, alebo aby boli publikované. A keď uzavierate licenčné zmluvy s vysokou školou a prenášate svoje právomoci na túto vysokú školu, tieto svoje autorské práva, tak obmedzujete práve to publikovanie. Čiže je tam množstvo krásnych a významných zmien, ktoré považujem za zásadné v prospech všetkých zúčastnených strán, aj študentov, aj zamestnávateľov - vysoké školy a ten boj o kvalitu našich vysokých škôl pokračuje. Ale nepokračuje v zákonnej podobe. Vieme, že z Progresívneho Slovenska ste navrhovali vo svojom tresku novú univerzitu. Ja si nemyslím, že to pomôže. Dôležité je otvárať a podporovať internacionalizáciu našich vysokých škôl a skvelé výskumné tímy, čo sa robí práve cez množstvo výskumných projektov, práve cez podporovanie prísunu zahraničných vedcov, podporovať tie tímy, ktoré tu už fungujú 85 rokov, 100 rokov, na týchto univerzitách, podporovať ich tradíciu a budovať vnútorné ľudské kapacity. Nielen nejakou novou na zelenej lúke. Ďakujem veľmi pekne.