Andrea Turčanová — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa vám dnes chcem prihovoriť s veľkým znepokojením, ktoré rezonuje vlastne v celej našej spoločnosti. Ide o bezpečnosť našich detí, pedagógov, zdravotníkov, pracovníkov v sociálnych službách. Ide o ľudí, ktorí sa dennodenne starajú o tých najzraniteľnejších a pritom často sami zostávajú bez ochrany. Len pred pár dňami došlo k šokujúcemu a brutálnemu útoku v materskej škole v Leviciach. Dvaja dospelí muži vtrhli priamo medzi malé deti. Učiteľka ich prichytila pri krádeži, okamžite zavolala políciu. Jej pohotová reakcia však viedla k násiliu. Jeden z mužov ju chytil pod krk, udrel ju do hrude a pri zápase na ňu spadli vchodové dvere. Deti boli vystavené priamemu pohľadu na útok, ktorý sa odohral v ich najbližšom prostredí, v škôlke, kde sa mali cítiť chránené. Učiteľka skončila v pracovnej neschopnosti, no ešte vážnejšie sú psychické následky pre deti. Boli svedkami násilia a útoku. A viete, čo bolo pri vchode do škôlky? Kamera. Záznam z nej máme. Vidíme na ňom, ako útočníci utekajú z miesta činu. To je všetko. Kamera nezasiahla. Kamera neochránila, nedokázala zabrániť tomu, čo sa stalo a presne to je jadro problému. Technológia sama o sebe nás neochráni. Bez človeka, bez prevencie je len svedkom násilia a nie jeho prekážkou. A takmer súčasne polícia zasahovala na strednej škole v Nitre pre podozrenie na nosenie zbrane. Zbraň sa síce nenašla, ale študent mal pri sebe náboje. Otázka teda nestojí, či sa takéto incidenty dejú, lebo tieto incidenty sa dejú. Otázka znie, čo s tým urobíme? Minister vnútra predstavil riešenie v hodnote 63 miliónov eur. Kamery riadené umelou inteligenciou. Povedzme si úprimne. Kamery neochránia. Nezakročia a nepostavia sa medzi vystrašené dieťa a útočníka, nezabránia mu vo vstupe, len zaznamenajú, že sa niečo stalo a častokrát už neskoro. Neexistuje jasný plán, ako reagovať pri útoku. Učitelia a zamestnanci v školách, v nemocniciach či domovoch sociálnych služieb častokrát ani netušia, čo majú v krízovej situácii urobiť. Akčný plán, ktorý predstavilo ministerstvo, je nedostatočný a povrchný. Keď ide o ochranu majetku, vytvárame špeciálne ozbrojené zložky, ale keď ide o ochranu detí, tak nám má stačiť technológia. Naozaj chceme rodičom povedať, urobili sme všetko, čo sa dalo a ukázať im kameru? My v KDH ponúkame konkrétne a realizovateľné riešenie. Zavedenie pozície koordinátori bezpečnosti priamo do prostredia škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Nie SBS-ku pri bráne. Hovoríme o odborne pripravenom profesionálovi, bývalom policajtovi, hasičovi, vojakovi, prípadne záchranárovi. O človeku, ktorý pozná krízové situácie, vie na ne reagovať a vie im predchádzať. Tento koordinátor bude pripravovať a aktualizovať bezpečnostné plány, organizovať nácviky a tréningy, vyhodnocovať rizikové správanie žiakov či pacientov, koordinovať technické opatrenia od uzamykania vstupov po tichý poplach. Spolupracovať s políciou a záchrannými zložkami. Vieme, že to funguje. Už kolega spomínal, že v Chorvátsku prijali podobné opatrenia po tragédii, pri ktorej zahynula žiačka. A výsledok? Školy dnes majú profesionálov, ktorí zabezpečujú prevenciu a rýchlu reakciu. Náš návrh zákona vytvára rámec, v ktorom môžu tieto bezpečnostné pozície vznikať na dohodu na základe konkrétnych potrieb škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Nie je to drahé riešenie, ale je funkčné. Napríklad v nemocnici na Antolskej nedávno ohrozoval muž so zbraňou, konkrétne s mečom, zdravotníkov. V Žiline len za minulý rok bolo nahlásených 85 incidentov, a to sú len tie, ktoré sa dostali do štatistík. Nie sme pripravení. A keď nie sme pripravení, sme zraniteľní. Koordinátor bezpečnosti nie je administratívna pozícia, je to aktívna ochrana. Je to rozdiel medzi chaosom a zvládnutou situáciou, medzi záznamom na kamere a živým človekom, ktorý zasiahne. Vyzývame preto vládu a ministra vnútra, aby prestali veriť ilúzii bezpečnosti cez technológie a začali investovať do reálnych riešení. Bezpečnosť má byť prítomná na chodbe, vo vestibule, v triede. Nie na zázname, ale v reálnom čase a v konkrétnych ľuďoch. Preto vás, kolegovia, prosím o podporu nášho návrhu. Ďakujem.